Väčšina z tých, čo minulý týždeň pricestovali do Banskej Bystrice, už English camp zažila. Po piaty raz ho organizujú lektorky z Language and Cathetetical Institute z rakúskeho Gamingu, ktorý je európskou pobočkou Franciscan University v USA. V malebnej dedinke tu študujú Američania spolu so študentmi zo strednej a východnej Európy. Zatiaľ čo Európania sa učia jazyk, časť yaenkeeov sa pripravuje na jeho vyučovanie na starom kontinente. Kempy vlastne slúžia na to, aby sa budúci učitelia "zacvičili". Napriek tomu, že o kurzy, ktoré potom viedli v Trnave, Žiline, Bratislave, Topoľčanoch a Banskej Bystrici, bol z roka na rok väčší záujem, program prípravy lektorov pre náš región pokračovať zatiaľ nebude. "Momentálne máme mnoho problémov. Aj tak by som však rada použila optimistickú formuláciu. Takže, program má ročnú prestávku a ja dúfam, že situácia bude o rok lepšia a my sa sem vrátime spolu s novými učiteľmi," povedala Jenny Healyová, jedna z organizátoriek tábora, ktorá predtým dva roky učila v Trnave. "V minulosti sme vždy prichádzali s niekoľkými mladými študentmi alebo proste s ľuďmi, ktorí mali pocit, že sa nachádzajú v takej etape svojho života, keď by chceli urobiť niečo iné, než čo robili doteraz, a to aj bez nároku na akési mimoriadne finančné ohodnotenie. A tak prichádzajú učiť. Vlani sme tu napríklad mali manželský pár osemdesiatnikov. Keďže Franciscan University je kresťanskou školou, venujeme sa aj evanjelizácii. Obzvlášť mladí s nimi hovoria o viere radšej vari preto, že Američanov považujú za liberálnejších," vraví dvadsaťsedemročná Bobette Hužovičová, ktorá sa po troch rokoch na Slovensku vydala za svojho študenta a na kemp prišli aj so svojím trojtýždňovým synom. Tohtoročný tábor sa od predchádzajúcich dosť odlišoval. Po minulé roky zvykol trvať dva týždne a počas každého pracovného dňa absolvovali účastníci šesť až sedem vyučovacích hodín angličtiny. Podľa toho, na akej úrovni sa vedeli dohovoriť, boli rozdelení do skupín a každá skupina mala dvoch učiteľov. Keďže tentoraz žiadni noví lektori neprišli, bol tábor čisto konverzačný. Stretlo sa tu množstvo nesmierne zaujímavých ľudí. Študenti, predavačka, psychiater, novinári. Slováci, Česi, Slovinci, Maďari, Litovčania, Američania. Pán okolo štyridsiatky aj dvanásťročný chlapec. Päťdesiat ľudí, ktorí spolu trávili hodiny na túre, kúpalisku, spevom a hrami. Mnohí z nich sa poznajú už roky, niektorí tu boli prvýkrát. "Štyri dni sú príliš málo na to, aby sme sa dokázali zblížiť s úplne všetkými," hovorí Ida Naďová zo Senice. "Cítila som sa tu naozaj dobre. Človek tu stratí zábrany rozprávať. Nemá strach, čo bude, ak sa zmýli. Navyše som tu spoznala mnoho skvelých priateľov. Len ma mrzí, že som nemala čas dať im všetkým najavo, ako veľa pre mňa znamenajú. O rok sa však stretneme zas a hádam na seba budeme mať viac času."