Utorok, 13. apríl, 2021 | Meniny má AlešKrížovkyKrížovky

"Vďaka ti, Mečiarko, aspoň za toto, napriek tomu, že to všetkých štve" *O pokročilom štádiu privatizácie a koaličnej politickej superzáruke v auguste roku 1996

Ráno 5. augusta 1996 sa tisíce ľudí po celom Slovensku dobrovoľne postavili do dlhých a nepokojných radov, ktoré na mnohých miestach museli udržiavať pri poriadku štátni i mestskí policajti. Stáli pred pobočkami RM-Systému Slovakia, aby v nich predali ...

Ráno 5. augusta 1996 sa tisíce ľudí po celom Slovensku dobrovoľne postavili do dlhých a nepokojných radov, ktoré na mnohých miestach museli udržiavať pri poriadku štátni i mestskí policajti. Stáli pred pobočkami RM-Systému Slovakia, aby v nich predali svoju kupónovú knižku z druhej vlny privatizácie, ktorá sa riadením osudu a z vôle tretej Mečiarovej vlády stala dlhopisom. Väčšina z nich po mnohohodinovom čakaní v tlačenici a zmätku dostala najskôr šok z toho, že svoje peniaze nedostane hneď a zaraz. Pracovníci eremesky im museli vysvetliť, že ich zinkasujú až vtedy, keď si ich dlhopis niekto kúpi. Nejednej babke-čakateľke sa to zdalo akési čudné. Aj pred reportérmi SME sa jedna zmienila, "že pán Mečiar povedali, aj v novinách písali, že keď chceme, dostaneme peniaze hneď". Po týždni od toho pamätného dňa sa predajachtiví majitelia niekdajšej kupónovej knižky dozvedeli ďalšiu šokujúcu novinku - v RM-Systéme Slovakia sa nahromadilo 58 384 dlhopisov, no nik neprejavil záujem kúpiť si čo i len jediný...

Skryť Vypnúť reklamu

Šanca, že v dohľadnom čase za svoj dlhopis dakto dostane čo i len najmenšiu, štátom stanovenú sumu, sa tak zmenšila na minimum. Zato obrovsky vzrástla pravdepodobnosť, že do roku 2000 nedostanú 7500 korún ani mnohí z tých, čo svoj dlhopis ponúkli na predaj hneď prvý deň... Pán Remiáš z Banskej Bystrice svoj neblahý pocit z nečakaného vývoja vyjavil v ankete Národnej obrody: "Táto vláda to poriadne pobabrala." Je to názor, ku ktorému sa dá podotknúť len toľko, že táto vláda to "pobabrala" len tak, ako si to zaumienila. Nie viac a nie menej.

NOVÝ MODEL ZA NEDEĽU

V polovici novembra 1994 prišiel medzi čitateľov Košického večera predseda HZDS, aby odpovedal na ich otázky. Okrem iného chceli od neho vedieť, aký bude osud kupónovej privatizácie a či môžu dať bez obáv svoju poctivú tisíckorunáčku za kupónovú knižku a známku. Vladimír Mečiar im povedal, že môžu. A dodal, že akurát budú musieť trpezlivo počkať, kým vláda z majetku za 208 miliárd Sk, ktorý je k dispozícii v druhej vlne privatizácie, vyčlení primeranú časť pre kupónku. Po svojom nástupe nová Mečiarova družina síce okamžite zrušila jej predkolo, ale vraj len preto, lebo nebolo zabezpečené. Premiér však často opakoval, že kupónová privatizácia bude: "Sme za to, aby sa odložila dovtedy, kým sa riadne nepripraví. Nejde teda o to, že nebude, ale musí byť seriózne pripravená..."

Skryť Vypnúť reklamu

Na tomto stanovisku sa dlho nič nemenilo, pravda, okrem veľkosti vyčleneného majetku, ktorý mal byť pre MIK-ov. V decembri 1994 sa aj Mečiarova vláda zastrájala, že ho bude toľko, koľko chcela dať do kupónky vláda Moravčíkova, teda najmenej za 70 miliárd Sk. V januári 1995 už minister privatizácie Bisák z neho ubral: "Do kupónovej privatizácie nechce vláda zaradiť menej ako 50 miliárd korún." V apríli to bolo už len 40 miliárd. Práve vtedy vláda uznesením č. 209 oficiálne schválila návrh ponuky majetku do druhej vlny kupónovej privatizácie a stanovila aj termín začiatku predkola na 1. júl 1995. V rozhlasovom rozhovore mohol premiér Mečiar poslucháčom radostne ohlásiť: "Našli sme majetok za 41 miliárd korún, ktorý je základ, a od neho budeme ešte hľadať ako zvýšiť. Zhruba to vychádza na jedného občana 12 tisíc korún. Z hľadiska vývoja máme snahu ísť na predaj cez kupóny, to je v podstate rozdanie majetku zadarmo..." Ešte 26. mája 1995 v rozhovore s rozhlasovou redaktorkou Magdou Pospíšilovou o kupónke hovoril ako o hotovej a rozhodnutej veci. No 2. júna bez akéhokoľvek varovania zrazu podotkol, že "všetko bude inak a bude to lepšie".

Skryť Vypnúť reklamu

SPRAVODLIVEJŠÍ

A EFEKTÍVNEJŠÍ SPÔSOB

Tri slovenské vlády - z toho dve Mečiarove - dva a pol roka v pote tváre pracovali na príprave druhej vlny kupónovej privatizácie. Mesiac pred jej spustením premiér vyhlásil: "V nedeľu ekonomickí ministri pripravia nový model takzvanej kupónovej privatizácie - to slovo je na mieste - a v utorok v Press clube to prvýkrát predstavíme verejnosti." Pán Boh stvoril svet za šesť dní, ekonomickí ministri mali na nový model privatizácie, ktorým nahradili kupónku, celú nedeľu. Podľa toho aj vyzerá...

Tak sa stalo, že na začiatku júna 1995 vláda rozhodla: namiesto akcií podnikov dá trom miliónom tristotisícom občanov, ktorí si kúpili kupónovú knižku, dlhopisy Fondu národného majetku. Jej predseda osobne vysvetlil dôvody zmeny. Boli nanajvýš ušľachtilé:" K takému rozhodnutiu nás priviedol stav vo fondoch, ktoré v podstate - vo forme kupónov - znehodnotili majetok občanov. To nás prinútilo hľadať sociálne spravodlivejší a ekonomicky efektívnejší spôsob... Chceme, aby sa majetok dostal k väčšiemu počtu rodín... Občan má istotu, dostane 10 tisíc korún, bude ich mať zúročené, inflácia mu ich neznehodnotí a má istotu, že on rozhodne o tom, kde ich dá."

Skryť Vypnúť reklamu

O tom, že nový model zbaví občana možnosti získať podiel na majetku len za prísľub odškodnenia, už taktne pomlčal. Ani s tým, že vláda poprela vlastné programové vyhlásenie, v ktorom prisľúbila, že občanom "umožní nadobudnúť v kupónovej privatizácii podiel na majetku takých akciových spoločností, ktoré majú reálny predpoklad zhodnocovania sa", nemal predseda vlády žiadne problémy. Vraj zmenu v privatizácii nechápe ako zmenu programového vyhlásenia vlády, ale ako zmenu spôsobu jeho realizácie... Ak teda niekto výslovne prisľúbi, že "zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu", a potom ju bez odkladu zruší, podľa Mečiara ide len o iný spôsob plnenia sľubu...

Pri spätnom pohľade na to, ako došlo k zmene kupónovej privatizácie na prísľub dlhopisového odškodnenia, zistíme pozoruhodný fakt. Vo februári 1995, keď "robotnícky" minister privatizácie Bisák na naliehanie vlády ešte hromadil majetok pre majiteľov investičných kupónov, predseda SNS Slota na tlačovke svojej strany novinárom povedal, že pozná aj "vhodnejší systém", než je kupónová privatizácia - vraj treba vydať cenné papiere: "Bolo by to priehľadnejšie, lebo občan nevie, kto a čo stojí za investičnými fondmi..." Keď sa po troch mesiacoch toto stanovisko presadilo ako vládne, podpredsedníčka SNS pani Malíková nezabudla pripomenúť, že "nový spôsob kupónovej privatizácie iniciovala Slovenská národná strana". Ak odhliadneme od okolnosti, že "nový spôsob kupónovej privatizácie" nie je v ničom privatizáciou kupónovou a ani privatizáciou vôbec, mala v zásade pravdu. Nie je náhoda, že iniciatíva vyšla práve zo SNS - táto strana mala a má najviac odborníkov na to, ako možno vytĺcť z národného cítenia súkromný majetok. Vyznajú sa v tom nielen jej poprední politici, ale aj ich manželky.

Skryť Vypnúť reklamu

NEBUDÚ SA O TOM S NAMI

BAVIŤ

Predstavitelia vládnej koalície zdôvodňovali zrušenie kupónovej privatizácie svojou starostlivosťou o radových majiteľov investičných kupónov. Veľmi sa v tom smere angažoval podpredseda vlády a minister financií Kozlík: "Uvedomujem si, že bude dosť veľký politický problém vysvetliť občanom, čo tým sledujeme, lebo demagógia zohráva svoje. V prvom kole sa ako-tak fondy prebudili a čosi občanom dali. V druhej vlne by zhrabli svoje podiely a občanom by nedali nič..." Vláda urobila všetko, aby fondom zabránila uskutočniť ich nekalé plány. O to, aby občania nedostali nič, sa radšej začala starať sama...

Nebolo a nie je ťažké odhaliť skutočný zmysel narýchlo vymyslenej i zorganizovanej zmeny privatizácie. Prísľub desaťtisícového odškodnenia mal zalepiť oči viac než trom miliónom bývalých MIK-ov, aby sa majetok, ktorý bol pôvodne určený do kupónky, mohol rozdať "svojim" v priamych predajoch - ak sa v tejto súvislosti vôbec dá hovoriť o predajoch. Vladimír Mečiar a jeho okolie podľa vlastného výberu začali vytvárať vrstvu slovenských veľkokapitalistov. Ako povedala Brigita Schmögnerová, "my ostatní môžeme dokonca pri tom asistovať". Spôsob, akým sa to dialo, šokoval aj ostrieľaného novinárskeho harcovníka Ivana Špániho. Keď sa predsedu Výkonného výboru FNM Reháka spýtal, prečo sa nezverejňujú údaje o priamych predajoch, dostal odpoveď, že sa zverejňujú. Čo na tom, že to bola do neba volajúca lož?! Špáni sa nevzdával, chcel od Reháka počuť, za čo sa napríklad predali akcie VSŽ. Odpoveď znela: "Prezídium rozhodlo, že sa nebudú zverejňovať sumy..." Jeho ďalšiu námietku, že to predsa nie je majetok FNM, ale náš národný, prerušil pán Rehák, predĺžená ruka premiéra vo FNM, poznámkou: "Nebudem sa o tom baviť." Ňou celý rozhovor aj ukončil...

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1995 Prezídium FNM rozhodlo o 370 priamych predajoch, hoci na jeho začiatku si ich naplánovalo najviac 150. Pred pár týždňami k nim pribudlo ďalších 41 rozhodnutí. Verejnosť bola o nich "informovaná" presne tak ako doteraz: čo sa predalo a komu. Ostatné zostáva pod pokrievkou. Práve preto je jasné, že je pod ňou žumpa.

PODNIKATEĽSKÉ VRSTVY A OSTATNÍ OBČANIA

V septembri 1995 uverejnili traja profesori Stredoeurópskej univerzity analýzu privatizácie po slovensky. Americkí profesori Frydman a Murphy spolu s poľským kolegom Rapaczyským v rakúskom denníku Der Standard napísali, že tak ako za starého režimu aj teraz za Mečiara "každé rozhodnutie musí slúžiť panujúcej triede". Ak v rokoch 1991 až 1994 získal Fond národného majetku priamymi predajmi 35 miliárd korún, za celý rok 1995, pri dvojnásobnom počte priamych predajov, boli príjmy FNM len 7 miliárd - od privatizujúcich totiž žiadal iba prvú splátku. Z toho sú jasné priority: nie maximalizácia príjmov štátu, ale maximum výhod pre vybratých pár sto osôb.

Skryť Vypnúť reklamu

Reakcia predsedu vlády na články rakúskeho Standardu bola štandardná. Odmietol "vysvetľovať tieto sorosovské zlátaniny". (Činnosť Stredoeurópskej univerzity dotuje americký finančník George Soros.) Ale článok ho aj potešil, lebo z neho vyčítal, že sú naňho nahnevaní, pretože neumožnil zahraničiu lacno vykúpiť Slovensko. Premiér, ktorý vie oceniť každú záslužnú činnosť, ocenil aj svoju vlastnú: "Vďaka ti, Mečiarko, aspoň za toto, napriek tomu, že to všetkých štve."

Predseda koaličnej vlády sa síce hneval na troch profesorov, lebo napísali o "jeho" privatizácii negatívne, ale fakty, ktoré odmietol ako "sorosovské zlátaniny", priznáva aj on sám - iba o nich hovorí v pozitívnom duchu. Nik iný, len on sám a celkom dobrovoľne vyhlásil: "Historická situácia teraz velí vytvoriť domáce podnikateľské vrstvy, rozdeliť medzi ne a ostatných občanov majetok, ktorý vytvárali vlastnou prácou, a zhodnocovať ho." Pozrime sa teda na to, ako delil medzi podnikateľské vrstvy a ostatných občanov majetok, ktorý vytvárali vlastnou prácou. V novembri 1994 čitateľom Košického večera povedal, že v druhej vlne sa môže privatizovať majetok za 208 miliárd korún. Na základe dlhopisovej metódy, ktorú vymysleli jeho ekonomickí ministri počas nedele, majú tri milióny tristotisíc občanov dostať najviac ak svoj nominál, čiže desať tisíc. Lenže dohromady to je len 33 miliárd z 208-miliardového balíka! Zvyšné miliardy dostali a ešte dostanú domáce podnikateľské vrstvy. Tomu predseda HZDS hovorí "sociálne spravodlivejší" spôsob privatizácie. Čo však ešte nie je pointa. Ako ukázal 5. august a týždne, ktoré od neho uplynuli, prerozdeľovanie privatizačného koláča v prospech podnikateľských vrstiev sa ešte neskončilo - ono pokračuje.

Skryť Vypnúť reklamu

VIAC NEŽ VEĽA, MENEJ AKO MÁLO

Zdá sa to až neuveriteľné, ale vládna garnitúra, ktorá má politickú, právnu i - prepáčte za výraz - morálnu zodpovednosť za vynález dlhopisového odškodnenia, neurobila ani minimum pre to, aby v dohľadnom čase mohli desaťtisíce občanov dostať za svoj dlhopis sľúbené peniaze. Iba alibisticky stanovila jeho minimálnu garantovanú cenu, ale nepohla prstom, aby vytvorila podmienky, že by ju bol niekto ochotný aj zaplatiť. K včerajšiemu dňu ponúklo svoj dlhopis 74 551 ľudí. Kúpiť si ho však nechce nik, hoci peniaze na to po novembri 1994 dostali stovky ľudí. Lenže prečo by vládnou koalíciou vyšľachtené domáce podnikateľské vrstvy dávali svoje, dnes už dobre súkromné peniaze za dlhopisy teraz, keď vedia, že ich o pár mesiacov dostanú za sumu, ktorá bude oveľa menšia ako vládou stanovená minimálna"?!

Skryť Vypnúť reklamu

V tom istom čase, keď politická moc ukázala svoj veľmi ledabolý vzťah k občanom s dlhopismi, tá istá garnitúra, zrejme pre kontrast, predviedla, že vie "vytvoriť" úplne nových slovenských miliardárov doslova z ničoho. Pánom z Druhej obchodnej, a. s. Bratislava, o ktorých nikto nevie, odkiaľ prišli, ktorí založili svoju spoločnosť až 4. júna 1996, pričom úradne sídlia v spustnutom rodinnom dome, predal FNM za 500 miliónov, fakticky za prvú 150-miliónovú splátku, rozhodujúci balík akcií Nafty, a. s. Gbely. Keby bol Fond národného majetku predal tie akcie na Burze cenných paierov v Bratislave, mohol za ne dostať 3,2 miliardy slovenských korún. Len v tomto jedinom prípade teda daňoví poplatníci Slovenska prišli o miliardy. Práve o ne sú bohatší noví majitelia Nafty Gbely - podniku, ktorý v minulom roku vyprodukoval čistý zisk 591 miliónov Sk...

Skryť Vypnúť reklamu

Pred šiestimi mesiacmi, vo februári 1996, dostal Sergej Kozlík v televíznom Press clube otázku, v čom majú majitelia dlhopisov záruku, že za ne dostanú sľúbené peniaze. Podpredseda vlády i vládneho hnutia vtedy odpovedal, že "dlhopisy majú superzáruku, pretože nemôže byť vyššou zárukou, ako je politická superzáruka celej súčasnej vládnej a politickej garnitúry". Chcel tým povedať, že ak tretia Mečiarova vláda nesplní, čo sľúbila, dotkne sa to troch miliónov tristotisíc majiteľov dlhopisov a presne rovnakého počtu voličov. Lenže HZDS i jeho koaliční partneri sa správajú tak, ako keby na to zabudli! Zrejme sa spoliehajú na overený fakt, že na nášho občana sa možno spoľahnúť. Kým pôjde voliť, zabudne, že bol voľakedy aj majiteľom dlhopisu. Ak by sa ukázalo, že je to správny odhad, potom je všetko v najlepšom poriadku. Každý má - a bude mať - takú vládu, akú si zaslúži.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  2. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  3. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  4. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  5. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  6. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  7. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  9. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  10. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  1. Jar je vo vzduchu. Alergie tiež
  2. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  3. SodaStream predstavuje príchute ikonických nápojov od PepsiCo
  4. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  5. Bratia Žampovci majú za sebou veľmi úspešnú lyžiarsku sezónu
  6. Biobavlnu nahradila viskóza
  7. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  8. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  9. Helping people with apps and social networks in Kosice
  10. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 54 214
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 504
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 24 260
  4. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 23 471
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 17 817
  6. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 12 317
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 10 369
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 9 554
  9. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 9 491
  10. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 317
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu