BRATISLAVA (SME - pet) - Pápežské zvestovanie dogmy o nanebovzatí Panny Márie (1950) inšpirovalo švajčiarskeho spoluzakladateľa a jedného z najvýznamnejších predstaviteľov školy "hĺbkovej psychológie", vtedy už sedemdesiatšesťročného Carla Gustava Junga (1875 - 1961) k napísaniu psychologickej eseje Odpoveď Jóbovi. Tento Jungov opus vychádza v týchto dňoch v preklade L. Šimona v košickom vydavateľstve Knižná dielňa Timotej ako tretí zväzok v edícii Entelechia. Jung chápe vieru v Boha a všetko, čo s ňou súvisí, ako fakt, ktorý sa dá interpretovať aj s pomocou psychologických metód. Ponára sa do "božskej drámy", načrtáva jej uzlové body a možné vyústenia. Vychádza zo starozákonného textu o Jóbovi a z novozákonného Zjavenia sv. Jána, sleduje peripetie a kolízie, ktorých hlavným aktérom je starožidovský Jahve, no platnou "odpoveďou" Jóbovi je Kristus ako Boží syn obetovaný na kríži a tým vykupujúci ľudstvo. C. G. Junga mimoriadne zaujíma ženský princíp v božstve; paralela medzi starozákonnou Sofiou a novozákonnou Máriou tvorí jedno z ťažísk autorovho uvažovania a dokladá sa i prijatím novej dogmy. Prebývanie Ducha svätého v ľudských bytostiach sa u Junga spája so zodpovednosťou za súčasné dianie vo svete, ktorý je reálne ohrozený sebazničením. Tým sa Jungova esej stáva vysoko aktuálnou výpoveďou o dobe, v ktorej žijeme. K pripravovaným dielam C. G. Junga z Knižnej dielne Timotej patria aj Archetypy a kolektívne nevedomie, ktoré by mali vyjsť budúci rok.
Autor: SME - pet