Od zmeny privatizačnej politiky v roku 1995 sa na Slovensku predáva podnikovým manažérom ešte nesprivatizovaný majetok za veľmi výhodných podmienok. Priame predaje prebiehajú v atmosfére poznačenej politickými vplyvmi, pretože všetky rozhodujúce grémiá sú pevne v rukách vládnucich strán, pričom existujú len minimálne možnosti kontroly. Zástupcovia opozície označujú tento postup za "rodinkárstvo", ktoré sa uskutočňuje v prospech sympatizantov vlády. Hoci táto výčitka môže byť prehnaná, zvolený postup privatizácie je nespravodlivý. Úzkemu kruhu z radov manažérov sa prednostne poskytujú výhodné podmienky, ku ktorým ostatná časť spoločnosti nemá prístup.
Také morálne nedostatky, ktoré sa mimochodom objavujú nielen na Slovensku, však nemusia bezpodmienečne znamenať, že sa hospodárstvo bude vyvíjať neefektívne. Aj nezávislí experti upozorňujú, že odkúpenie podniku manažmentom by mohlo vytvoriť jasné vlastnícke vzťahy, ak noví vlastníci budú mať záujem o podnik. Na druhej strane neplynie do podniku ani nový kapitál, ani externé know-how. Rozhodujúcim pre ekonomický úspech každého privatizačného variantu je, či sa podarí zlepšiť riadenie podniku. Podľa B. Schmögnerovej, ekonomickej expertky SDĽ, asi tretina nových vlastníkov pozostáva zo schopných manažérov. Ďalšiu tretinu tvoria neschopní riadiaci pracovníci, ktorí sa budú usilovať predať svoje podiely, a tak sa umožní vstup zahraničným investorom.
V podnikoch s vedúcim postavením na trhu môže schopné vedenie a známe meno spoločnosti zabezpečiť dobré výsledky. Vedúci pracovníci, ktorí kúpili podiely v mnohých menších prehľadných podnikoch, môžu zabezpečiť ich dobré fungovanie. Naproti tomu sa najväčšie ťažkosti očakávajú v stredných a väčších, ale málo známych podnikoch, ktorých manažérov zaradila B. Schmögnerová do tretej skupiny vlastníkov. Títo sa bezúspešne točia dokola, až kým sa v podniku nevyhlási konkurz, alebo vedú podniky tak, aby znížili hodnotu ich kapitálu.
Nebezpečným by sa mohol stať tento spôsob privatizácie, ak by sa aplikoval aj na veľkobanky. Najpravdepodobnejšou metódou privatizácie bude predaj veľkého balíka akcií vedúcim domácim priemyselným podnikom. Odhliadnuc od skutočnosti, že veľkobanky na základe nedostatočného objemu rezerv potrebujú nutne nový kapitál, znamenali by tieto kroky, že SR sa úplne zmení na rodinný podnik.
