"Neviem si predstaviť, že by sme sa mohli vyhnúť násiliu", povedal minulý piatok tesne pred začiatkom tradičných protestantských pochodov v severoírskom meste Londonderry člen bratstva Učeníkov Mervyn Johnson. V tom čase tomu ešte neveril asi nikto, ale aj napriek tomu sa samotný sprievod mestom, odohral v podstate bez väčších incidentov. Postarala sa o to dohoda medzi katolíkmi a protestantmi. V tomto priestore vec, ktorá nie je každodenná. Obe strany na poslednú chvíľu zjemnili svoje plány - protestanti poslúchli Londýn a vzdali sa trasy, ktorá mala pôvodne viesť aj cez katolícku štvrť Bogside. Katolíci na oplátku sľúbili, že pochod nebudú napádať. Kompromis síce dovolil, aby sa protestantská promenáda mestom nestala krvavou, ale nedokázal zabezpečiť pokoj absolútny. Už po pochodoch totiž mladí katolíci, ktorí si hádam ani nemôžu pamätať udalosti z rokov 1969 - 1972, napadli zápalnými fľašami a kameňmi policajné stanice a odchádzajúce autobusy s protestantskými účastníkmi pochodov.
Pri rovnakej príležitosti pred 27rokmi katolícki demonštranti v snahe zastaviť pochod tzv. Učeníkov, ktorí si touto akciou ešte stále pripomínajú úspešnú obranu mesta pred vojskami katolíckeho kráľa Jakuba II. na konci 17. storočia, vyvolali búrku nenávisti. Pre Severné Írsko to však znamenalo, že mu britská vláda zrušila ústavu, vyslala do provincie armádu, začala realizovať tzv. internácie (z podozrenia terorizmu zatkli tisícky katolíkov bez súdu) a zaviedla priamu správu z Londýna. O rok neskôr sa potom väčšina obyvateľstva vyslovila za zotrvanie Ulsteru v Spojenom kráľovstve. A to sú ešte stále hlavné body, proti ktorým bojuje Írska republikánska armáda. Každoročnú trpkú príchuť, ktorú cítia katolíci kvôli prehrám v tomto meste, ešte podporuje aj diskriminácia, ktorej si tu zo strany Londýna užili až dosť, a to aj napriek tomu, že sú v meste vo väčšine. Preto aj iba čiastočná dohoda medzi katolíkmi a protestantmi znamená šancu pre mierové rokovania. Aby však americký prezident Bill Clinton mohol tak ako pred ôsmymi mesiacmi Londonderry pozdraviť ako "mierumilovné a bezpečné mesto plné nádeje", museli by tí istí mladíci odpratať z ulíc zvyšky obhorených automobilov, pozametať sklo z rozbitých výkladov. A rovnako Londýn by musel zmotať ostnatý drôt z hranice medzi jednotlivými štvrťami.
