Trnavčan Jozef Bohunický bol donedávna vedúcim kontrolnej skupiny Správy finančnej kontroly. V máji dostal výpoveď. Nie pre zlé pracovné výsledky či úplatky. Pracovnú disciplínu porušil tým, že pri práci používal výrazy (citujeme priamo z výpovede), ako napríklad: "ktorý vôl to podpísal" alebo "čo je to za volovinu" alebo keď nepodarenú nadáciu označil za "mačkopsa". Málokto má asi tak rád neatraktívne kontrolórske povolanie ako Jozef Bohunický. Bavilo ho kontrolovať, ako štátom financované podniky dodržiavajú vyhlášky, predpisy či rozpočtové pravidlá. Nedal sa pozvať na obed, nepraktizoval kávičkovanie, neprivieral oči. Nebol asi obľúbeným kontrolórom. V každej organizácii sa nájdu chybičky, ale v mnohých aj veľké podvody. Jozef Bohunický ich nekompromisne zapisoval do hlásení pre svojich nadriadených. Kontrolou a hlásením sa však podľa jeho slov väčšinou aj všetko skončilo. Žiadne postihy, žiadne nápravy. A to jeho kontrolórsku dušu trápilo. Zvolil netradičné riešenie: svoje zistenia o zlom šafárení s peniazmi daňových poplatníkov si nenechal pre seba. Vypisoval do parlamentu, ministrom a hovoril i pred novinármi. "Chcel som, aby vinníci boli potrestaní aspoň morálne, keď už nie inak," vysvetľuje. Narazil však na zákon o mlčanlivosti. "Tento zákon je príliš všeobecný. Ja tvrdím, že sa malo v rámci rezortu vymedziť, čo je mlčanlivosť v záujme štátu, čo je mlčanlivosť v záujme organizácie a čo je mlčanlivosť v záujme kontrolovaného subjektu. Zákon o mlčanlivosti predsa nemôže byť aplikovaný tak, že bude ochraňovať špinavosti a podvody. Raz som to už nevydržal a napísal svojej šéfke: Ak by sme my kontrolóri sedeli doma, nič nerobili a vy by ste nám iba posielali mzdy, tak by sme štátu urobili väčší osoh ako teraz." Jozef Bohunický mal v pláne opustiť nevďačné povolanie a odísť na dôchodok, ale predbehla ho výpoveď. "Chcel som odísť do dôchodku ako slušný človek, navrhoval som svojmu zamestnávateľovi zmier, ale nedohodli sme sa. Tak sa budeme súdiť." Jozef Bohunický bol určite talentovaným kontrolórom, dôkladne ovláda všetky predpisy a vyhlášky, ale do ideálneho kontrolóra mu predsa len čosi chýba. V jeho psychologickom posudku sa hovorí, že je inteligentný, schopný, nekompromisný, ale príliš veľký idealista. A konflikt jeho ideálov a životnej reality mu v živote spôsobuje sklamanie. Psychológ sa nemýlil.