Avšak tak, ako sa Picasso neuspokojil s Avignonskými slečnami či Guernicou a van Gogh so Slnečnicami alebo Portrétom Dr. Gacheta, ani Adolf Born sa nevyčerpal len týmito postavičkami. Ako povedal v rozhovore pre SME, v týchto dňoch dokončieva detské leporelo s názvom Jonáš a veľryba od Moniky Elšíkovej, čím počet ním ilustrovaných kníh presiahol neuveriteľné číslo 230. "Viete, hoci si toto množstvo pomerne presne evidujem, teraz viem len to, že som presiahol číslo dvestotridsať, ale ešte som pred dvestoštyridsiatkou. Asi si čoskoro musím urobiť prísnejšiu inventarizáciu." Okrem toho má majster za sebou vyše šesťdesiat animovaných filmov a stovky samostatných i individuálnych výstav. "Koncom tohto roku by som chcel v Prahe pripraviť rozsiahlejšiu expozíciu, ktorá by mapovala moju tvorbu z posledného obdobia. Keďže moje umenie ani zďaleka nie je určené len pre mňa, výstava bude predajná." V súčasnosti sa v Bornovej tvorbe objavilo povedľa kresby, ilustrácie či grafiky nové médium. "Dva tri razy do týždňa chodím do fabriky v Jindřichovom Hradci pozerať na technické dokončievanie môjho prvého gobelínu. Táto vec ma už dlhšie dráždila a jednoducho som si to chcel vyskúšať. Zatiaľ som s prácou spokojný, lebo na ňom robia skutoční profesionáli. Jeho rozmery by mali byť na dĺžku niečo nad dva metre a na výšku meter."
Ako je známe, Adolf Born je presvedčeným vyznávačom rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá bola podľa jeho názoru poslednou inštanciou pred barbarskými nájazdmi od Ruska a Nemecka. Avšak počas júla toto presvedčenie mierne obišiel. "Hoci som prechádzal aj cez moje milované Rakúsko, dovolenku som spolu s mojou rodinou strávil vo švajčiarskych Alpách, kde som podnikal každodenné túry na alpské vrcholy. Vyšlo nám počasie, takže relax a následná inšpirácia bola bez najmenších chýb." Vysvetlenie skvelej kondície je podľa A. Borna v pravidelnom, no striedmom popíjaní bladodarného zlatistého moku, zvaného víno. "Dávam prednosť moravským bielym odrodám, pretože na našom území je úroveň červeného vína poslabšia. Keď už červené, tak potom francúzsky Cote d`azur a Beaujolais alebo španielske Riujo." V Adolfovi Bornovi však stále žije nezaťažený pohľad chlapca, ktorý stále verí, že v Krkonošiach stále žije Krakonoš a zástupy trpaslíkov. "A s týmito snami som išiel aj do Švajčiarska. Nakoniec, nič iné mi ani nezostáva, pretože svet dospelých je v súčasnosti veľmi chmúrny a neatraktívny. V ľuďoch vzrastá agresivita a hlupáci majú veľké možnosti na exhibíciu. V mojej mladosti napríklad neexistovalo, že by niekto vykradol kostol. Aj profesionálny zlodej mal vtedy svoju etiku a klasické hodnoty svoju váhu..."
