KOŠICE/BRATISLAVA (SME - jo) - Určenie postupu a spôsobu zadováženia údajov, ktoré majú tvoriť obsah správy prezidentovi SR, patrí do výlučnej pôsobnosti vlády SR alebo toho jej člena, od ktorého si prezident vyžiadal správu. Rozhodol o tom uznesením senát Ústavného súdu SR (ÚS SR), ktorý na žiadosť vlády podal výklad čl. 102 písm. r) ústavy, podľa ktorého má prezident právo "vyžadovať od vlády alebo jej členov správy". Uznesenie bolo zverejnené v Zbierke zákonov. Prezident však nemá oprávnenie určiť lehotu, dokedy má vláda alebo jej člen správu prezidentovi zaslať. Podľa ÚS SR trvanie lehoty na vyhotovenie a zaslanie správy vyžiadanej prezidentom je podmienené časom objektívne potrebným na to, aby vláda alebo jej člen zadovážili údaje, ktoré majú tvoriť jej obsah. V odôvodnení rozhodnutia senát ÚS SR uviedol, že po zadovážení údajov, ktoré majú byť obsahom správy, "ju treba zaslať bez zbytočného odkladu" prezidentovi. Senát viac ráz zdôraznil význam a nutnosť ústavnej zásady vzájomnej spolupráce a záväzok spolupôsobenia z nej vyplývajúci pre obidve zložky výkonnej moci, ktorými sú prezident a vláda. Návrh na výklad čl. 102 písm r) podala vláda SR koncom minulého roka. Žiadala ÚS SR, aby vyložil tento článok tak, že "neoprávňuje prezidenta ukladať úlohy vláde alebo jej členom". Podľa rozhodnutia ÚS SR však prezident môže od vlády alebo jej člena vyžadovať aj správy, ktoré neboli predmetom rokovania vlády, ale ktoré sú v pôsobnosti vlády alebo jej jednotlivých členov. Nie je pritom povinný ani označiť, na aký účel správu potrebuje. Pôvodný spor medzi vládou a prezidentom o výklad uvedeného článku vznikol po tom, ako prezident v júni 1995 požiadal ministra Hudeka o informácie k prešetrovaniu občanov v súvislosti s petičnými hárkami DU. Dodnes ich od ministra nedostal.