Nahýbal sa z balkóna vo výške asi štyroch metrov nad betónovou plochou a všetci sme tŕpli, že v nasledujúcej chvíli prepadne cez zábradlie. Donivočený sparnom a systematickým kombinovaním borovičky s pivom lapal po dychu a knísal sa, akoby bol obeťou pravej morskej choroby. Nevypadol z imaginárnej šífy, viac než kolísavým krokom trafil k svojmu miestu pri stole a zrútil sa na stoličku. Vydýchli sme si všetci, dve zahraničné rodinky, ktoré sa po sparnom dni od jazera Vinné prišli ochladiť do rovnomennej obce, sklopili zrak, aby ani poočku nevyprovokovali počerného opilca v oranžovom tričku, ktorý sa dostal do stavu, keď je každá zámienka dobrá. Nepomohlo. Zrúkol, vyskočil a hnal sa od stola - nevedno kam, rovnako ohrozujúc všetkých. Dorinčali črepy, zmes piva a borovičky vsiakala do arašidových keksov z vrecúška roztrhaného minútu predtým. To už bolo veľa aj na jeho tiež nie celkom triezvych "spoluobčerstvujúcich sa". Napoly vlečúc, napoly nesúc odtransportovali ho dolu poschodím a opreli vonku o stenu. Neprešla ani polminútka, mladá výčapníčka nestačila poriadne ani vytrieť pod stolom, keď sa ozval neľudský zvuk a hrdina príbehu pátral podliatymi očami, komu by sa pomstil za práve spáchanú krivdu. Policajti prišli do piatich minút. Druhá hliadka do ďalších dvoch minút. Mladý nadporučík v okuliaroch musel vynaložiť všetok diplomatický talent, aby si chlap na okraji delíria nevykoledoval príučku od obuškov, ktoré už mali jeho chlapi v hrsti. Napokon odkráčal v sprievode svojich rodných a zrejme i preto, že dve policajné autá od vchodu hneď neodišli, už sa nevrátil. Na hrôzu v očiach detí oboch zahraničných rodiniek tak rýchlo nezabudnem. Ani ich rodičia, čo sa im na pohostinnom Slovensku takmer prihodilo, keď chceli krátky zákaz kúpania na zariasenom Vinnom nahradiť svojim synom kopcom večernej zmrzliny...

O pol hodiny nato a o dvesto metrov ďalej sa zišiel tucet chlapov pri zrazených stoloch na oslavách narodenín jedného z nich - predsedu miestneho ovocinárskeho spolku. Stoly sa prehýbali pod fľašami, medzi koňakom, vodkou a domácim vínom nechýbalo ani po domácky vyrobené perlivé. Medzi vtipnými vinšovačkami a zajedaním nikto z nich nepohrdol ani pohárikom. Keď sa pred polnocou rozchádzali, ani jeden z nich nebol opitý. Síce rozjarení, možno trochu hlučnejší, ale bez toho, aby spôsobili rozruch v tmavých oknách spiaceho mestečka Vinné. Bolo to preto, že vedia piť s rozumom, alebo preto, že pili väčšinou to, čo dorobili vlastnými rukami?