Zahraniční návštevníci Británie sú takí zmätení nepísanými zákonmi krčmovej etikety, že pivovary sa rozhodli im to uľahčiť a vydali pre nich sprievodcu, objasňujúceho, ako sa správať pri objednávaní pitia, pri hraní šípiek a pri rozhovoroch s opačným pohlavím, píše agentúra Reuter Tim Farrand. Turisti sa z neho majú naučiť umenie objednávať si pitie a objasňujú sa im bizarné mlčanlivé rituály, ktoré sú podľa vydavateľov len ťažko pochopiteľné. "Na privábenie pozornosti obsluhy v krčme sú prísne pravidlá. Celý rituál sa dá charakterizovať ako určitá jemná pantomína," hovorí autorka sprievodcu Kate Foxová. "Keď sa vám podarí očami naviazať kontakt s barmanom, rýchle nadvihnite obočie a vysuňte bradu a nádejne sa usmejte. Tým mu dáte na vedomie, že čakáte," píše Foxová v sprievodcovi nazvanom výstižne "Pas pre návštevu krčmy". Pokiaľ chce turista zostať priateľom miestnych, musí sa vyvarovať niektorých vecí. Nesmie sa zaraďovať do akéhosi radu, hlasito pokrikovať, lúskať prstami či uprene pozerať na obsluhujúci personál. "Nezvoňte tiež na zvonček, ktorý je zvyčaje na konci barového pultu. Ten je totiž určený na obsluhu, ktorá ním ohlasuje možnosť poslednej objednávky," nabáda Foxová.
Takáto objednávka je možná desať minút pred zatváracou dobou. Väčšina opýtaných, ktorí poskytovali interview autorke publikácie, boli očividne tým, čo sa v britskej krčme môže a čo nie, úplne zmätení.
Jeden holandský turista to vyjadril lapidárne: "Vôbec nechápem, ako sa Britom darí objednať si niečo na pitie." "Keď ste ale neboli v naozajstnom britskom pube, potom ste z Británie nič nevideli," tvrdí Foxová.
Návštevy krčiem sú najobľúbenejším trávením voľného času. Asi 61 tisíc pubov v celej Británii má 25 miliónov lojálnych návštevníkov. Chodí do nich vyše tri štvrtiny dospelého obyvateľstva a tretina z nich sú "štamgasti", ktorí svoju krčmu navštevujú pravidelne aspoň raz do týždňa. Nakoniec ešte ako príklad jedno z nespočetných varovaní pre hostí zo zahraničia. Podľa sprievodcu sa v britských puboch "veľmi nenosí" vzájomné predstavovanie, a hlavne už nie také ako napríklad - "Ahoj, som nejaký Chuck z Alabamy."
Autor: Reuter/ČTK
