Ako prvé vyskúšali jadrovú zbraň Spojené štáty americké 16. júla 1945. Druhou jadrovou mocnosťou sa stal Sovietsky zväz, keď 29. augusta 1949 vyskúšal svoju prvú jadrovú bombu. Ako tretia sa k "jadrovému klubu" pripojila Veľká Británia 3. októbra 1952. Francúzsko uskutočnilo prvý pokusný výbuch 13. februára 1960. Piatou - a zatiaľ poslednou - jadrovou mocnosťou sa stala komunistická Čína 16. októbra 1964.
Prvá jadrová veľmoc - Spojené štáty - si 1. novembra 1952 na svoje konto pripísala ďalšie prvenstvo, na atole Elugelab v Tichom oceáne uskutočnila výbuch prvej vodíkovej bomby na Zemi. 10,4 milióna ton konvenčnej trhaviny - 700-krát viac než v Hirošime - vymazalo ostrov s priemerom 1,6 km z mapy sveta. Podľa neoficiálnych dostupných údajov uskutočnili od začiatku jadrovej éry Spojené štáty asi 1030 pokusných výbuchov, bývalý Sovietsky zväz asi 715, Francúzsko 210, Veľká Británia asi 67 a Čína 45.
Komplexnú zmluvu o zákaze jadrových skúšok má na základe dohovoru z minuloročnej newyorskej konferencie o predĺžení platnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) vypracovať päť jadrových mocností do konca tohto roka. Čína uskutočňuje pokusy na jadrovej strelnici pri jazere Lob-nor v púšti Taklamakan v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Všetky informácie o čínskych jadrových skúškach sú neoficiálne, pretože Peking pokusy neoznamuje, ale potvrdzuje ich až po ich prípadnom uskutočnení.
Prvú vodíkovú bombu so silou troch megaton zhodila Čína (pravdepodobne z lietadla vo výške 2-5 km) 17. júna 1967. Prvý podzemný výbuch (celkovo deviatu jadrovú skúšku) so silou 20-220 kiloton uskutočnila Čína 22. septembra 1969.
V októbri 1980 uskutočnila Čína 25. jadrový výbuch - posledný v ovzduší.
Najväčší evidovaný čínsky atómový pokusný výbuch, ku ktorému došlo 3. októbra 1984 pod zemou, mal silu asi 4 - 8 megaton.
V septembri 1988 vyskúšala Čína neutrónovú zbraň so silou 20 kiloton.
V auguste 1990 bola oznámená 36. jadrová skúška so silou 100-200 kiloton.
Podzemný výbuch so silou 1000 kiloton (asi 6-krát väčší než limit pre podzemné skúšky, na ktorom sa dohodli USA a bývalý ZSSR), uskutočnila Čína v máji 1992.
Čínsky podzemný výbuch so silou 80 kiloton prerušil 5. októbra 1993 moratórium, ktoré od roku 1992 dodržiavali ostatné jadrové mocnosti. Svoje pokračovanie v testoch odôvodnila najľudnatejšia krajina sveta tým, že ich dosiaľ uskutočnila len 39, čo je zlomok počtu skúšiek, ktoré uskutočnili ostatné veľmoci.
Len niekoľko hodín potom, čo vyslovila súhlas s časovo neobmedzeným predĺžením Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), uskutočnila Čína 15. mája 1995 podzemný výbuch (prvý z piatich plánovaných pokusov na roky 1995 a 1996). V poradí už 43. jadrovú skúšku uskutočnila Čína 17. augusta 1995, podľa zahraničných seizmológov bol výbuch jadrovej nálože štyrikrát silnejší než výbuch atómovej bomby v Hirošime.
8. júna t.r. zaznamenali austrálski seizmológovia otrasy 5,7 stupňov Richterovej stupnice. Krátko nato oficiálna čínska agentúra Nová Čína potvrdila, že Peking uskutočnil už 44. podzemný jadrový výbuch v pokusnom stredisku Lob-nor v púšti Taklamakan. Zároveň Čína oznámila, že od konca septembra zastaví svoje jadrové skúšky a do vyhlásenia tohto moratória uskutoční ešte jeden pokusný výbuch.
