Vo štvrtok turecká Národná bezpečnostná rada predĺžila mandát medzinárodným leteckým jednotkám, ktoré pod americkým velením z tureckého územia ochraňujú Kurdov v severnom Iraku. V rámci operácie Provide Comfort americké, francúzske a britské lietadlá chránia irackých Kurdov od skončenia vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Dôvodom pre túto operáciu boli vojenské akcie Saddámovho režimu proti oblastiam, v ktorých operujú kurdské separatistické organizácie. Pri týchto akciách iracká armáda použila proti civilnému obyvateľstvu i chemické zbrane.
Operácia Provide Comfort je svojím spôsobom úspešná - Saddám Husajn síce kvôli nej slovne napadá západných spojencov pri každej príležitosti, iracká armáda však počas trvania operácie neuskutočnila v tomto regióne žiadnu väčšiu vojenskú akciu. Žeby sa územie severného Iraku stalo pre Kurdov bezpečným územím sa však tvrdiť nedá. Kam iracká armáda nemôže, tam môže bez ohľadu na štátne hranice armáda turecká. Počas trvania operácie Provide Comfort sa niekoľkokrát stalo, že turecké jednotky prenasledujúce bojovníkov zo separatistickej Strany kurdských pracujúcich (PKK) "náhodou" vstúpili aj na územie Iraku. A niekoľko operácií tureckej armády sa na území južného suseda uskutočnilo neskryte zámerne. Turecko oficiálne odôvodňuje akcie na území severného Iraku tým, že z tohto územia prenikajú do Turecka bojovníci PKK. Včera na územie irackého Kurdistanu vstúpili vojenské jednotky ďalšej susednej krajiny -Iránu - a uskutočnili vojenskú akciu proti Kurdom. Otvorenou otázkou je, ako sa v tejto situácii zachovajú jednotky zabezpečujúce operáciu Provide Comfort. Zasiahnu tak, ako by to urobili proti prípadnej vojenskej akcii irackých ozbrojených síl, alebo si zakryjú oči tak, ako to robia v prípade operácií tureckej armády?
Včerajšia akcia iránskej armády na irackom území tak opäť oživila dávny problém, ktorým je kurdská otázka. Ako vyriešiť situáciu niekoľkomiliónového národa (za ktorý sa Kurdi považujú), žijúceho na území niekoľkých štátov? Dnes je ešte možné kompromisné riešenie, pretože väčšina kurdských organizácií požaduje iba autonómiu v rámci existujúcich štátnych útvarov (Irán, Irak, Turecko). Ak však ich požiadavky nebudú naplnené, možno očakávať, že si postavia omnoho vyšší cieľ - samostatný štát Kurdistan.
