Slovko raz môže byť v spisovnej slovenčine príslovkou (raz vám to poviem), časticou (už je to raz tak), ale v základnom význame, v ktorom býva aj súčasťou násobných a radových čísloviek a ich zámenných náprotivkov, je podstatným menom. Skloňuje sa pravidelne podľa vzoru dub, iba v genitíve plurálu nemá očakávaný tvar razov (dubov), lež ráz. Ako podstatné meno sa správa aj v číslovkách, preto je raz (ako dub), dva, tri štyri razy (ako duby) a pri číslovke päť, pri vyšších, ako aj pri neurčitých číslovkách už má miesto iba ráz, teda päť ráz, sto ráz, viac ráz... (ako päť, sto, viac dubov), nie päť, sto, viac razy.

Z praktického hľadiska je užitočné upozorniť na to, že sa od spojenia jeden raz tvorí prídavné meno jednorazový (teda s krátkou treťou slabikou), nie jednorázový (v tom sa používatelia mýlia mimoriadne často). Rovnako je to v slovách dvojrazový, trojrazový, štvorrazový (tie sa používajú zriedka), ale keď je vo východiskovej číslovke tvar ráz, zostáva dlhá slabika aj v odvodeninách. Preto je napr. od spojenia viac ráz korektné prídavné meno viacrázový (chyby v ňom sa spravidla nevyskytujú).

Synonymami čísloviek, o ktorých bola reč, sú násobné číslovky jedenkrát, dvakrát..., lenže od nich sa prídavné mená netvoria. P. KUŠNÍR

Zdvorilosť

ako súčasť kultivovaného vyjadrovania

Byť zdvorilý znamená v podstate správať sa podľa spoločenských noriem, ktoré nejaké spoločenstvo uznáva. Byť pri dorozumievaní zdvorilý znamená vynaložiť aj istú námahu. Zdvorilosť sa totiž riadi podľa všeobecného pravidla, že čím viac sa, obrazne povedané, namáha ten, kto hovorí alebo píše, tým menej sa potom musí namáhať ten, kto daný prejav počúva alebo číta. "Námaha" sa chápe tiež veľmi všeobecne. Z hľadiska hovoriaceho je najmenej namáhavé, keď okoloidúceho osloví Koľko je hodín?, a teda formuluje svoju žiadosť bez ohľadu na človeka, ktorého sa pýta. Svojou strohosťou však môže takáto otázka opýtaného prinajmenšom zaskočiť, keďže spoločenské normy takýto spôsob zisťovania informácie od neznámeho človeka nepripúšťajú. Rešpektovať zdvorilostný princíp dorozumievania si vyžaduje formulovať otázku ako prosbu a pred ňou ešte využiť kontaktovú formulu pozdravu: Dobrý deň, prosím vás, koľko je hodín? Čím zdvorilejšie sa chceme vyjadriť, tým zložitejšiu, a teda "namáhavejšiu" štylizáciu volíme: Dobrý deň, mohli by ste mi, prosím, povedať, koľko je hodín?

Aj vtedy, keď sa v jazykovom dorozumievaní riadime zdvorilostným princípom, správame sa podľa viacerých zásad. Najčastejšie sú to zásady taktu, veľkorysosti, súhlasu, skromnosti, sympatie a kontaktu.