Sobota, 27. február, 2021 | Meniny má AlexanderKrížovkyKrížovky

Mušketier po 38 rokoch a po dlhom čase čakania

Tento rozhovor bol osem rokov na indexe. Až v marci 1990 sa jeho časť uverejnila v informačnom bulletine Štátneho divadla. Mušketier po 38 rokoch sa dnes volá mušketier po 52 rokoch. Ukazuje sa, že i dnes je aktuálny, ako bol pred štrnástimi rokmi. A ...

Tento rozhovor bol osem rokov na indexe. Až v marci 1990 sa jeho časť uverejnila v informačnom bulletine Štátneho divadla. Mušketier po 38 rokoch sa dnes volá mušketier po 52 rokoch. Ukazuje sa, že i dnes je aktuálny, ako bol pred štrnástimi rokmi. A preto na záver spomienok Jána Bzdúcha, ktoré sme publikovali v 25 častiach, obnažíme korene a výhonky herca z pohľadu, ktorý oficiálna kultúrna politika považovala celkom nezmyselne za nepriateľský.

Náš rozhovor sa začal, ak nie skôr, tak celkom iste pred jedenástimi rokmi, vtedy som genézu jeho herectva zisťoval slovami: "Nie je jediný, ktorého životná kariéra sa vyvíjala proti vlastnému zámeru (nikdy som nemyslel, že budem hercom). Nie je jediný ani v tom, že jeho umelecká kariéra je dielom náhody alebo núdze (spôsobil to vlastne nedostatok hercov a talentov). Mohol byť z neho svojrázny maliar, dodnes má k tomu sklony, v slabších chvíľach dokonca bližšie než k herectvu, ale aj publicista (po maturite začínal ako redaktor Národných novín). Stal sa však hercom. Zvodom iných múz a profesií odolal. Napokon sa mohol stať aj režisérom, istý čas ním bol." Boli to slová na okraj blížiacej sa päťdesiatky zaslúžilého umelca Jána Bzdúcha; a krátko po dovŕšení šesťdesiatich rokov a pred rozlúčkou, ako športovci vravia, s aktívnou činnosťou, pripájam k nim dotieravú otázku, o ktorej sotva niekto povie, že ju má rád.

Skryť Vypnúť reklamu

Postavy Othella, Beresta v Platonovi Krečetovi, a štátna cena za ne, potom desiatky významných kreácií a titul zaslúžilého umelca. To nie je chudobná bilancia. A predsa v čase, keď iní vedia zúročovať oveľa skromnejšie výsledky v zrelom hereckom veku, u teba badáme rezignáciu, utiahnutie sa do ústrania. Prečo?

"Skôr utiahli mňa a nie ja som sa utiahol. Tie tituly, povedzme si to priamo, kto robil, každý ich dostal, hoci to bolo zriedkavejšie ako teraz. Priznám sa, že dostať titul, to je dakedy medvedia služba hercovi. Po Othellovi som mal vzostup, raz sa darilo, inokedy nie. Nechcem sa vyhovárať, že to zavinili druhí, možno mám na tom svoju účasť aj ja sám. Boli to všelijaké okolnosti, rôzni režiséri - s niektorými som pracoval rád, s niektorými menej a s poniektorými bolo utrpenie robiť. Potom prišla choroba, problémy s chrbticou, niekto so mnou počítal, niekto už nie, tak som začal vegetovať na pokraji divadelného diania aj vlastným pričinením."

Skryť Vypnúť reklamu

Hrať nepretržite 38 rokov v jednom divadle je v našich pomeroch zriedkavosťou. Nesúvisí tvoja rezignácia s nedostatkom motívov a inšpirácie?

"Dostal som dva akceptačné listy do Slovenského národného divadla, nechcel som odísť, lebo som si myslel, že dobrým maliarom možno byť aj na Kamčatke a dobrým hercom aj v Košiciach. Teraz by som sa zachoval už celkom ináč, už mi je ľúto, že som neodišiel. Za Janka Borodáča sme platili za druhú scénu na Slovensku, čo do významu a umeleckej práce.Často sme hrávali v Bratislave, ale aj v Prahe. Predstavoval som si to tak, že na východe sa vytvorí veľké divadelné centrum, postupne budú vznikať aj satelitné divadlá a pobočky našej veľkej scény. Mýlil som sa. Bola to púha fatamorgána. Takže som zostal, už by som to neurobil. A preto ma to dnes ťahá na západ. Nie preto, že som odtiaľ, skôr vedomie a výčitky, aby som dohnal zameškané.Starí herci, tí mimo Národného divadla, lebo hrať tam bola česť i posledná sláva, kedysi hovorievali, že každý by za tri-štyri roky mal meniť angažmán, aby mohol poznať iných režisérov aj súbory a cez takúto špirálu sa dopracoval k vyššiemu majstrovstvu. A my sme tu zakrneli. V tom vidím aj svoju - ako vravíš - rezignáciu v priebehu posledných rokov."

Skryť Vypnúť reklamu

Pozrime sa na tých 38 rokov cez pozitíva: ktoré obdobie košickej činohry ťa inšpirovalo najviac, ba až podnes?

"Obráťme to iným smerom: herec si povie, vrcholom bolo obdobie, keď najviac hral, režisér, keď práve on inscenoval najvýznamnejšie hry. Oscilátorom je však návštevnosť. Pre mňa to bolo obdobie, keď večer čo večer bolo divadlo preplnené, keď bol záujem. Bolo to vôbec najšťastnejšie obdobie nielen samotného divadelného diania v meste, ale celého kultúrneho života. Nechcem sa vyhýbať konkrétnym menám, lebo niektorí si to nezaslúžia. Bolo to obdobie Janka Borodáča, Andreja Chmelka, Otta Katušu, Jozefa Palku, niečo sa udialo aj príchodom Petra Opáleného."

Núka sa odpoveď na otázku, čo zavinilo taký prudký odklon od čias, ktoré pre teba toľko znamenali?

Skryť Vypnúť reklamu

"Museli by sme začať ránom, keď človek vidí, ako malé detičky sa vzpierajú matkám, ktoré ich vedú, či priam vlečú do škôlky, tam prenechajú výchovu niekomu inému, hoci to má robiť matka. V tej škôlke im dajú do rúk hračku a je to vybavené. Aj to je kultúra. Netvrdím, že práve to zaviňuje poloprázdne hľadisko, že preto je vákuum v návštevnosti, ale po celodenných štrapáciách ťažko je opúšťať rodinu a ísť do divadla, stratený kontakt treba nahradiť večer doma."

Nezjednodušuješ tento problém, a čo keď okrem teba rezignovali aj druhí, a divák to prosto pozná, preto ho do divadla nič nepriťahuje?

"Ale tí druhí rezignovali prv ako ja. Pripúšťam, že vzory priťahujú, a v súčasnom divadle, u nás v Košiciach, tieto vzory chýbajú. Janko Borodáč však nerezignoval, skôr druhí ho nútili, aby tak urobil. Ešte vo vysokom veku režíroval Leonov Zlatý koč, kritika ho strhala, tak čo mal robiť iné, ako odísť. Je veľa príčin na rezignáciu, ako je veľa prameňov inšpirácie. Sú to spojené nádoby a veľmi zložitý proces. Určitý pokles možno zavinila aj skutočnosť, že už je nás veľa a každý chce na seba upozorniť, veľmi okato poukázať, každý cez svoj talent na seba a nie cez svoj talent na umenie v sebe. Každý sa chce priživovať na umení. Niekedy sú to schválnosti, klany, atď. Skrátka aj ekonomické faktory nahlodali vraj neporušiteľný rámec umenia."

Skryť Vypnúť reklamu

Mám dojem, že stále uhýbaš. U teba možno zistiť rozpad totality oveľa skôr, ako sa dostavili spomenuté faktory. Patril si medzi najvšestrannejších slovenských divadelných umelcov, okrem K. L. Zachara si na iného ani nespomeniem. Pracoval si ako erudovaný scénograf, režisér, bol si umeleckým šéfom súboru, nakoniec iba herec, aj z neho postupne ubúdalo...

"...a zostal iba taký, čo chce ísť do penzie. Kritika vie povzbudiť, ale aj otráviť. Istý môj dobrý priateľ raz povedal: Ty si dobrý herec, načo máš byť zlý scénograf. Preložil som si to tak, že mi nielen radí, ale aj kritizuje, že som v scénografii nevzdelaný, tak som s tým praštil, hoci dovtedy som porobil dosť scénických návrhov. Zistil som však, že je dosť výtvarníkov a každý sa chce nejako habilitovať. Chcel som do päťdesiatky nazbierať skúsenosti a odovzdať sa réžii. Na jednom zasadnutí umeleckého poradného zboru činohry ponúkol som sa, skončilo sa to tak, že o dva mesiace som prestal byť jeho členom s odôvodnením, že som tam už dlho. Isteže, nemám vysokú režisérsku školu, sú na to povolanejší, ale na druhej strane si myslím, že toľko ako druhí režiséri dokázal by som aj ja. Tak som sa dal iba na herectvo. Ale v tom ma otrávili, nielen kritici, ale aj režiséri. A tu by som už bol priveľmi konkrétny. Veľakrát som si povedal, že neodhodím flintu do žita. Pri istej príležitosti som sa rozprával s ministrom Miroslavom Válkom o neblahých pomeroch v Štátnom divadle a ubezpečil ma, že k nám príde, ale pred oficiálnou schôdzou sa ešte stretneme, vyjasníme si niektoré veci, sformulujeme problémy, ktoré tu boli za neblahého direktorovania jedného samozvanca. Dodnes na toto stretnutie čakám, hoci popravde treba povedať, že ten samozvanec už tu nie je."

Skryť Vypnúť reklamu

Minister neprišiel, ale mám taký dojem, že do Košíc sa nechce nikomu, mladým režisérom, ani hercom. A ty si tu vydržal plných 38 rokov. Čo myslíš, prečo?

"Pokúsil som sa na to dať odpoveď v predchádzajúcich vetách."

Košice, máj 1982

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  2. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  3. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  4. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  5. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  6. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur
  7. Geis pomáha zvládať komplikácie v cezhraničnej preprave
  8. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje
  9. Online zľavy: Viete, kde ich vyhľadať?
  10. Šanca pre mladé talenty
  1. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  3. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  4. Dáma s pávím pierkom
  5. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  6. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  7. Získaj náskok pred štartom
  8. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  9. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  10. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 15 157
  2. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 12 451
  3. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 7 377
  4. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 7 354
  5. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 6 983
  6. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 884
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 275
  8. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 876
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 4 888
  10. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 4 421
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu