Utorok, 9. marec, 2021 | Meniny má FrantiškaKrížovkyKrížovky

Decentralizácia či dekoncentrácia štátnej správy?

Dr. Pavol Popjak je pracovníkom Mestského úradu v Bardejove a má na starosti oblasť zahraničných vzťahov. Okrem postgraduálneho štúdia na Academia Istropolitana má za sebou aj niekoľko študijných ciest a stáží v zahraničí. Určitý čas pracoval aj v štátnej

správe. Jeho študijné pobyty boli v zahraničí zamerané práve na oblasť samosprávy a vzťahov samosprávy a štátnej správy.

# Pán doktor, jednou z krajín, kde ste mohli získať bližšie poznatky o fungovaní štátnej správy a samosprávy, bolo aj Francúzsko. Proces decentralizácie štátnej správy a tvorba nových územnosprávnych celkov sa vo Francúzsku začal zhruba pred 15 rokmi. Mohli by ste priblížiť tento proces zo skúseností získaných počas stáže?

"Zákon o decentralizácii bol vo Francúzsku prijatý ešte v r. 1982 za účelom vytvorenia regiónov, čím sa chceli Francúzi prispôsobiť pomerom v Európe, hlavne v Nemecku. Chceli utvoriť správnu jednotku, ktorá by sa približovala nemeckým landom (krajinám). Dovtedy existovali vo Francúzsku iba mestá a departementy. Francúzi pociťovali potrebu územných jednotiek väčšieho rozsahu, pretože niektoré problémy sú podmienené aj teritoriálnym rozmerom, či už ide o ekonomické, hospodárske alebo ekologické problémy, ktoré je ťažko riešiť v rámci okresu. Tak bolo 100 departementov vrátane zámorských začlenených do 22 regiónov."

Skryť Vypnúť reklamu

# V tom je zrejme aj určitá podobnosť so Slovenskom, kde je tiež snaha vytvoriť vyšší typ samosprávy na úrovni kraja. Regióny vo Francúzsku sú teda druhým stupňom samosprávy?

"Je to vlastne až tretí stupeň, pretože najnižšia samosprávna jednotka je obec, resp. mesto. Potom nasleduje departement a až nad nimi sú regióny. A práve tie získali značné právomoci na úkor štátnej správy, a to je vlastne decentralizácia, teda keď volebné orgány na určitom území získavajú kompetencie z centrálnych orgánov."

# Minister Hudek v súvislosti s reformou územnosprávneho členenia Slovenska hovoril, že vzhľadom na európske skúsenosti by mali mať okresy minimálne 30 000 obyvateľov. To bol jeden z argumentov, prečo bolo vytvorených 79 okresov. Ako to riešili vo Francúzsku?

Skryť Vypnúť reklamu

"Ťažko povedať, čo je optimálny počet pre okresy či kraje. U nás sa hovorilo, že pre kraj je optimálny počet 500 až 700 tisíc obyvateľov, pritom práve vo Francúzsku mi hovorili, že pre takúto územnosprávnu jednotku je optimálny počet milión až pol druha milióna obyvateľov. Myslím, že čísla uvádza každý podľa toho, ako mu vyhovujú. Vo Francúzsku okrem toho, že existuje štátna správa na úrovni departementu, je aj tzv. `arrondissement` - akási subštruktúra departementu s určitými kompetenciami, ktorá pripomína náš obvodný úrad. Čísla zo zahraničia sa však pre optimálnu veľkosť akejkoľvek územnosprávnej jednotky u nás ťažko aplikujú, pretože to závisí od štruktúry osídlenia, dopravných spojení a všeobecne od geografických podmienok."

Skryť Vypnúť reklamu

# U nás sa však decentralizácia často mylne obsahovo zamieňa s dekoncentráciou štátnej správy.

"Ak sa vytvárajú úrady štátnej správy na menších územných jednotkách, čiastočne je to pozitívne, pretože povedzme vládna administratíva sa približuje občanovi. Ale na druhej strane, v prípade Slovenska je otázne, či pri 79 okresoch sa štátna správa k občanovi priblíži alebo sa mu oddiali, keďže doteraz tu bolo 121 obvodných úradov. Ak však máme hovoriť o demokratizácii, a pri prenose moci smerom k občanovi to znamená hovoriť o decentralizácii, tak to nemá nič spoločné s vytváraním štátnej správy na nižších jednotkách v súvislosti s novým územnosprávnym usporiadaním, pretože obce, mestá a regióny, čiže volení zástupcovia občanov nezískavajú väčšie právomoci. Ku skutočnej decentralizácii príde ani nie tak vznikom regionálnej samosprávy, ako pridelením kompetencií týmto budúcim samosprávam. A keď sa teraz rozdelia kompetencie pre regióny (kraje) na úrovni štátnej správy - a predpokladám, že získajú značné kompetencie - ťažko si predstaviť, že o dva roky sa kraje na úrovni štátnej správy budú vzdávať svojich právomocí v prospech regionálnej samosprávy. Takže až budúcnosť ukáže, aký je zo strany vlády ozajstný záujem o decentralizáciu na Slovensku. Zatiaľ je to len dekoncentrácia."

Skryť Vypnúť reklamu

# Druhý variant územnosprávneho usporiadania, ktorý navrhovala Únia miest Slovenska, ako aj časť zástupcov ZMOS, je tzv. župný variant, čiže vrátiť sa k regiónom, ktoré sa tu vyvíjali počas dlhého historického obdobia. Ide, myslím, o 16 až 18 žúp. Myslíte, že toto územné usporiadanie by bolo pre SR prospešnejšie? Bol by to vlastne návrat k stavu zhruba pred polstoročím, pričom mnohé zväzky už boli narušené a mnohé bývalé centrá vtedajších žúp stratili na hospodárskom význame a v mnohých klesol aj počet obyvateľov.

"Kedysi mi bol tento variant sympatický, dajme tomu aj po skúsenostiach zo stáže vo Francúzsku, kde existovali departementy dve storočia, teda od Francúzskej revolúcie a Francúzi mali k svojim departementom citový vzťah, tak ako naši ľudia majú citový vzťah ku Šarišu, Zemplínu, Kysuciam a podobne. Domnievam sa však, že keď má ísť o všestranný rozvoj regiónov a keď zoberieme do úvahy súčasný stupeň spoločenského rozvoja, je to už prekonaný model. Tradičné regióny už majú málo spoločné s potrebami manažovania hospodárskeho rozvoja. Departementy vo Francúzsku vznikli preto, aby z každého centra departementu boli všetky obce dostupné do jedného dňa cesty koňom alebo dostavníkom. Po 200 rokoch ale prišli na to, že komunikačná dostupnosť a rozvoj informačných technológií je taký veľký, že departementy síce sú, ale strácajú svoj pôvodný význam a silne sa posilňujú regióny. A to isté, myslím si, nastalo, resp. bude platiť i u nás."

Skryť Vypnúť reklamu

# Nebolo potom lepšie nechať v takom prípade 3 kraje plus Bratislava s osobitným štatútom hlavného mesta?

"Ani tomu by som sa nebránil. Zrejme by to korešpondovalo aj s optimálnym číslom o počte obyvateľov a rozlohe regiónu. Je pravda, u mnohých sa to spája s rozdelením z obdobia socializmu, teda pred rokom 1989. Tri kraje + Bratislava mnohým pripomína komunistický režim, ale tu nejde o počty krajov a počty územných jednotiek, pretože najdôležitejšie sú kompetencie. To je podľa mňa prioritné. Regióny by mali mať priame zdroje financovania, rovnako ako aj obce a mestá, aby neboli závislé od centra. Je dôležité, aby existovali jasné pravidlá rozdeľovania prostriedkov z centra na regióny bez ohľadu na čokoľvek. Z centra by, naopak, mala byť ovplyvniteľná rôznymi dotáciami a subvenciami pomoc zaostávajúcim regiónom pri riešení takých otázok, ktoré regióny nie sú schopné zvládnuť z vlastných zdrojov. Bohužiaľ, stále to funguje tak, že sa chodí do Bratislavy pýtať. Ťažko v takom prípade hovoriť o samospráve z hľadiska financií. Takže aj keď z právneho hľadiska sú právomoci obcí pomerne silné, z finančného hľadiska je táto právomoc veľmi spochybniteľná."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tichá hrozba menom oxidačný stres. Ako sa pred ním chrániť?
  2. Metropolis sa stane ikonickou stavbou Bratislavy
  3. Porovnanie cien 4-izbových bytov v Bratislave. Poznáme víťaza
  4. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  5. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  6. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  7. Nové číslo Historickej revue
  8. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  9. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  10. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  1. FVT - malá fakulta, veľké úspechy
  2. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  3. Porovnanie cien 4-izbových bytov v Bratislave. Poznáme víťaza
  4. Tichá hrozba menom oxidačný stres. Ako sa pred ním chrániť?
  5. Metropolis sa stane ikonickou stavbou Bratislavy
  6. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  7. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  8. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  9. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  10. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 27 234
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 15 359
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 13 847
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 13 421
  5. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 11 959
  6. Nové číslo Historickej revue 9 225
  7. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní? 8 169
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 7 876
  9. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 7 657
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 553
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Cynická obluda

Slzy pani Matovičovej

Matovič sa včera pochválil ako rozplakal vlastnú mamu, lebo sa zrazu zjavil u nej doma. Dojemné!

Premiér Igor Matovič.

Predsedníctvo Sme rodina bude v stredu o 12.00 hod.

13 h