Ako informujeme v oficiálnej správe tlačovej agentúry, Biely dom uvítal krok Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, ktorá v utorok schválila návrh Zákona o uľahčení rozšírenia NATO. Vzápätí aj Senát Kongresu ako prvá komora zákonodarného zboru schválil dokument jasnou väčšinou. Zákon uvoľňuje sumu šesťdesiat miliónov dolárov vojenskej pomoci na prípravu vstupu Poľska, Maďarska a Českej republiky do Severoatlantickej aliancie. O Slovensku sa v navrhovanom zákone nehovorí, čo je zrejmým signálom, že Spojené štáty si po dôkladnom štúdiu vnútropolitických pomerov a vnútropolitického správania sa jednotlivých štátov strednej Európy vytipovali tri najúspešnejšie krajiny demokratickej transformácie, ktoré sa dostanú ako prvé do bezpečnostnej štruktúry demokratického sveta. Zákonodarný zbor tak spolu s výkonnou mocou zaujali totožné stanovisko k budúcemu postupu pri výbere jednotlivých záujemcov o vstup do NATO. Aj keď bolo od začiatku zrejmé, že Kongres ako celok vysloví súhlas s návrhom Zákona o podpore rozšírenia NATO v tej podobe, ako to navrhol predseda zahraničného výboru Snemovne Benjamin Gilman, predsa len vládli určité "pochybnosti" o postoji Bieleho domu. Clintonova administratíva na rozdiel od Kongresu, kde majú väčšinu republikáni, až dosiaľ uprednostňovala postupné kroky v celom programe rozširovania NATO na rozdiel od Kongresu, ktorý bez ohľadu na väčšinových republikánov či menšinových demokratov pretláčal rýchly postup. Biely dom sa teraz stotožňuje s postupom Kongresu a konkrétne teda aj s jeho obsahovým znením, kde sa okrem iného konštatuje, že Poľsko, Maďarsko a Česká republika dosiahli najväčší pokrok pri splnení podmienok na vstup do Aliancie. Tieto tri krajiny sú vyslovene menované a kedže návrh zákona máme k dispozícii, nenašli sme v tomto kontexte názov Slovenská republika, aj keď oficiálni slovenskí politici majú zrejme po ruke nejakú inú kópiu. Pán Dušan Slobodník, predseda zahraničného výboru NR SR, nepovažuje hlasovanie v Kongrese za prehru slovenskej diplomacie, zrejme podľa neho ide o výhru. A schopnosť nachádzať fakty tam, kde nie sú, prejavil v posledných hodinách aj podpredseda koaličnej SNS Jozef Šedovič, ktorý tvrdí, že nie je jasné, či schválených 60 miliónov amerických dolárov je iba pre uvedené tri krajiny, alebo aj pre ďalších adeptov, ktorých má určiť prezident USA. K tomu hádam len slová senátora Hanka Browna, ktorý povedal, že nejde síce o veľkú sumu pre tri uvedené krajiny (teda nehovorí o nejakých štyroch - pozn. autora), ale dôležitý je predovšetkým jej symbolický význam ukazujúci na odhodlanie Senátu rozšírenie NATO podporovať. Slobodník, pravda, ako jeden z mála slovenských činovníkov má zrejme aspoň trochu strachu z toho, čo by sa mohlo stať, keby Slovensko nešlo do Aliancie v prvej vlne. Veď predsa vynaložil toľko "demokratického úsilia" na zdemokratizovanie ak už nie celkových pomerov na Slovensku, tak aspoň v slovenskom parlamente, že sa na poslednú chvíľu vraj chystá poslať do Ameriky rozsiahly materiál na "dodatočné lobbovanie" v Kongrese. Slobodníkov "strach" je pravdepodobne poznačený ani nie tak výsledkom hlasovania v Kongrese, či podporou Bieleho domu tomuto hlasovaniu, ako zmenenou taktikou Ruska. Jeden z jeho najsilnejších mužov, cárovič Alexander Lebeď sa totiž vyjadril, že nepovažuje rozšírenie NATO za nič znepokojujúce. Táto zmena zrejme trhá vráskami "zahraničnopolitických expertov" HZDS, ZRS, SNS ak len prednedávnom si celú vec zľahčovali klasickým výrokom Vladimíra Mečiara "ak nás neprijmú na Západe, obrátime sa na Východ." Šesťdesiat miliónov dolárov americkej vojenskej pomoci pre Poľsko, Maďarsko a Českú republiku sa bude čerpať z celkovej americkej finančnej zahraničnej pomoci pre mnohé štáty sveta, ktorá má na ďalší finančný rok dosiahnuť výšku okolo dvanásť miliárd dolárov. Aj keby z tohto finančného balíka dostalo Slovensko aspoň ten tradičný jeden dolár, išlo by o vážnu symboliku. Išlo by o signál, že aj malá krajina kdesi pod Tatrami si zaslúži podporu demokratického sveta. Po sume šesťdesiatich miliónov dolárov na vojenskú pomoc sa tri spomínané krajiny môžu aspoň symbolicky priblížiť v modelovaní kompatibility s armádami NATO na ich úroveň, čo je tiež dôležitá podmienka na budúce plné kooperovanie v rámci Aliancie. A ešte jedna veľmi dôležitá vec: návrh zákona, ktorý v oboch komorách Kongresu prešiel rozhodujúcou väčšinou a hlasovali zaň ako republikáni tak demokrati, dostal jeden významný dodatok. Presadili ho demokrati a stavia sa proti rozmiestneniu jadrových zbraní na územiach nových členských štátov. Takže povestná "ľuptákovská neutralita" sa tak celkom ocitá na unavených pleciach "otca národa"...