Karajan. Heidelberg? Ani to nie, to je azda nejaké mesto. Vraj Helmuth.
Nuž, čo si počať? Dávnejšie som sa s Herbertom, ehm, Helmuthom nevidel, my čo starší už na mená zabúdame. On má nepresné informácie o Slovensku, ja o ňom. Je to 1:1.
Herbert, pardón, Helmuth má zlé informácie o Slovensku. Aspoň podľa predsedu parlamentného výboru pre zahraničie Dušana Slobodníka. Ľutujem ho - teda toho majiteľa zlých informácií o Slovensku. Možno sa mu uľaví na duši, keď mu aspoň takto na diaľku (kým sa osobne stretneme na dovolenke v Rakúsku) oznámim, že v jeho pozícii je takých na Slovensku viac. Možno je nás takých šesťdesiat percent. Možno už aj viac, čo nemáme práve najlepšie informácie o Slovensku.
Žasnem, v akom zadubenom svete to žijem.
Máme predsa veľvyslancov. Hojne zásobených párkami a pivom. Ochotne poskytnú pravdivé informácie o Slovensku. Máme nášho Najväčšieho Dobrodinca, ktorý ktorémukoľvek svetovému štátnikovi ochotnému s ním komunikovať, poskytne údaje o tom, ako sa veci v skutočnosti majú. Aj zahraničným novinárom. Veď sme boli svedkami, ako to profesorovi Lendvaiovi v STV vytmavil. A podával sa iba džús. Jedno pivo a pár párkov sme ušetrili. Takto si treba počínať!
Neviem, čo stvárajú slovenskí predstavitelia v tých všelijakých európskych integráciách, či ako sa tomu vraví. Alebo klamú. Alebo na rozdiel od veľvyslancov majú málo párkov a piva. Alebo im ich partneri neveria. Jedno horšie od druhého.
A ten Kohl, či ako sa volá, čo tak ohovára moju rodnú vlasť a vyraďuje nás z prvej skupiny kandidátov na európsku integráciu, pchá tam namiesto nás Slovinsko. Vie vôbec, čo je Slovensko a čo Slovinsko? Podľa Slobodníka nie je špecialista na Slovensko. Jednoducho bibas. Väčšina takzvaných Európanov nerozlišuje Slovensko a Slovinsko. A kafrú. A ohovárajú.
Neviem, neviem.
Či ten Kohl nie je nejaký prekrstený Káposzta.
Podľa vzťahu k môjmu Slovensku by veru aj mohol byť.