Keď pred OH `96 laici aj odborníci tipovali, kto by mohol v Atlante získať historickú prvú olympijskú medailu pre Slovensko, väčšina vyslovila meno plavkyne Martiny Moravcovej. Dvadsaťročná najlepšia športovkyňa `95 SR z Kúpeľov Piešťany vlani na jeseň na MS v krátkom bazéne v Riu de Janeiro prerazila medzi úzku svetovú špičku, prinajmenšom finálové nádeje v Atlante mali reálny základ. Prišlo však kruté precitnutie: štyri štarty - žiadne A-finále. Pravdou však je, že k fešnej Martine sa šťastie obrátilo chrbtom. V pretekoch na 200 m voľný spôsob jej k nemu chýbala jedna desatina sekundy a naposledy v stredu v polohových pretekoch na 200 metrov trinásť stotín sekundy.
# Dvestometrové trate sú vašimi špeciálnymi traťami. V Atlante vám priniesli špeciálnu smolu.
"V stredu som nešla na rozplavby s tlakmi, že musím byť vo finále. Chcela som jednoducho zaplávať maximum. Keď som vo štvrtej rozplavbe videla na tabuli svoj čas 2:16,50 znamenajúci slovenský rekord, tak si vravím - to bude tesne o finále. Vskutku aj bolo, žiaľ, opäť z tej nesprávnej strany. Skrátka na olympiáde sa šťastie na mňa totálne vykašľalo. V podvečernom B-finále mi chýbala šťava, motív, takže z toho vzišlo konečné 13. miesto."
# Polohovka priniesla zlepšenie o 86 stotín sekundy a rekord, s ktorým ste asi nerátali.
"V záverečnej disciplíne sa mi plávalo veľmi dobre. Najslabší bol opäť prsiarsky úsek, aj keď to už nie je také tragické. Zlepšila som si ho v porovnaní s ostatnými spôsobmi. Každá polohovkárka však má svoju slabinu. Je pravda, že v závere prípravy na OH som tejto disciplíne nevenovala až toľko pozornosti ako nácviku kraulového tempa. Veľké zlepšenie rekordu bolo aj pre mňa príjemným prekvapením, na druhej strane ma však zamrzel rozdiel trinásť stotín od finále. Časy v krátkom bazéne síce prezrádzali aj výkon okolo 2:16, no pravdou je, že v dvadsaťpäťke necítiť tak prsiarsku disciplínu. Je viac obrátok a o mne vravia, že mám veľmi kvalitné vyplávanie pod vodou."
# Aký je teda sumár vašej druhej olympiády? Nebude nočnou morou?
"Nie. Jasné, je to sklamanie, chcela som byť vo A-finále - ak nie dva razy tak aspoň raz. Ale už som sa s tým vyrovnala. Život ide ďalej. K finálovým cieľom chýbalo máličko šťastia. Taký je šport. Olympiáda je jedinečná, zahrajú nervy, cítiť psychický tlak. Najviac ma opantal v prvej disciplíne na 100 m kraul. Vari tak mnou nezamával doteraz na žiadnych pretekoch. Ďalšie dni potom boli v pohode. Zvykla som si na atmosféru, vyrovnala sa so stresom."
# Plávali ste v štyroch disciplínach za päť dní. Nezobrali ste si tohto na plecia veľa?
"Nemyslím. Prvú stovku som potrebovala absolvovať kvôli psychickému vyrovnaniu, 400 m kraul v tretí deň bolo možno trochu naviac, ale aj tak som ju mierne vypustila. A dvestometrové trate sú mojimi hlavnými."
