Program Slovenského rozhlasu a televízie riadenej štátom priam pretekal cyrilometodskou témou až po nočné dialógy s ministrom kultúry. Keby človek z inej krajiny bývalého ostbloku nevedel, kedy a kým boli svätí bratia, povedal by, že sa u nás koná zjazd KSČ. Všade a každý ich mal plné ústa. Prečo však iba v ten deň a ďalších 364 v roku akoby vierozvestcovia neexistovali? Bolo počuť aj plné ústa slovanstva, ale bez Čechov, tí chceli svätcov ukradnúť nám Slovákom, nakoniec oni už ani nie sú Slovanmi, dlho žijú v susedstve s Nemcami. Aj univerzálny rozmer misie - prepojiť rozhranie medzi Rímom a Carihradom bolo počuť. Pravda, bez náznaku aplikovať posolstvo na nevyhnutnosť porozumenia medzi Slovákmi a Maďarmi na základe jednej viery. Apropo, nadnárodnú univerzalitu presadil už sv. Pavol.
Bývalým prenasledovateľom cirkvi za tmavými okuliarmi iste netiekli slzy, keď dojato sledovali gýčovú štátnosviatkovú estrádu na Devíne, podobne ako na oslavách VOSR či májových veseliciach Oslobodenia. Aj účinkujúci boli tí istí. Každorežimoví recitátori, neškodné kapely stredného prúdu, štátne folklórne súbory.
V týchto dňoch ste sa mohli zúčastniť neviemkoľkého ročníka výstupu na Rysy a vzdať hold veľkému turistovi V. I. L., alebo si vypočuť posolstvo pápeža o pokore a úcte k majestátu hôr, o prítomnosti Stvoriteľa v Prírode, ku ktorej je človek čoraz bezohľadnejší. Predniesol ho nedávno počas dovolenky v talianskych Alpách.
Trend ľudovej zábavy pre slovenské masy dostáva čoraz viditeľnejšie kontúry. Obrazec je zreteľnejší, ak si pospájame aj ďalšie body ako v detskej hádanke.
Úroveň vtipného konferansu pre nechápavé publikum, ktoré sa nesmeje, postavilo Repete veľmi vysoko. No aj ostrieľaným fachmanom časom pribudne konkurencia. Raz krátkodobý pokus, inokedy dlhodobejší rival. Ťažko povedať, ako bude pokračovať už sám o sebe nechutný výmysel: súťaž krásy mužov Mister `96. Ťažko nepochybovať o mužoch, ktorí sa predvádzajú mimo striptízový bar. Jednému z ministrov s vystupovaním sobášneho podvodníka v rytierskom kostýme (gýč = napr. namiesto brnenia z 12. st. žabó a volány z 18. st., keď boli rytieri už iba v baladách) sa dostalo odpovede od moderátorky, že by chcela žiť v rytierskych časoch, až na tie pásy cudnosti. Rytier na to, že veď to boli iba relikvie. Rekvizity mu vypadli. Pán Oklamčák sa zveril divákom so svojou motiváciou, že je zberateľom krásy a že túto súťaž si už nenechá ukradnúť, ako to bolo v prípade Miss, lebo je jediný. Predsedkyňou poroty bola riaditeľka kancelárie ÚV Anna Nagyová, ktorú sme mohli vidieť ako drží záštitu aj nad inou, tiež čudným duchom prekypujúcou májovou akciu: Devín - Hrad kňažiek čistoty. Táto bola o to horšia, že bola určená deťom. Išlo o verejnú nahrávku Hlavnej redakcie vzdelávacích programov STV: "Súťažná hra pre deti. Znovunájdenie Koruny čistoty spojené s korunováciou Kňažky Detského kráľovstva." Nestačilo, keď deti v materskej škôlke učili, že ujo Lenin bohatým bral a chudobným dával? Čo má spoločné "Hrad Devín - Slovanské hradisko" (ako stojí na plagáte) s kňažkami čistoty? Lebo kresťanstvo takéto bludy nepozná. Žeby STV zlákala Panenská veža?
Ľudovít Janota (Slovenské hrady, 1935, Nakladateľstvo Slovenskej ligy v Bratislave) uvádza "povesť o takzvanej Panenskej veži, ktorá sa nám zachovala z čias pohanských ... podávam jej básnické spracovanie mladým slovenským modernistom: Svetom sa ženú chýry, ako povodeň o tom ako kňažka ohňa zradila oheň Vesty a podľa prísnych zákonov Ríma odstránená musí byť zo života cesty. Vlnky Dunaja štebocú hravú pieseň pod pyšným hradom Devína a kňažka ohňa zabudnúc na tieseň v úkryte veže na skale milenca objíma... Devín ukryl jej srdce vo svojej veži, keď krvežíznivo za ňou tisíc vazalov beží... V duši milencov rodí sa obáv na tisíce a na bledo sfarbilo sa milenky líce, keď silný úder doľahol na dvere: "Kňažka Vesty, pomsta tvojej nevere. Bledú tvár milenky spečatil milenec bozkom a v zabudnutí v akomsi šťastnom a božskom, oko vpilo sa do tichých vĺn Dunaja a dve obete vysokej veže rieka do svojho náručia s láskou prijala... "Ktovie, o akú Čistotu a o akú kňažku Detského kráľovstva išlo. V rámci estrády o 14.00 vystúpili na Devíne spevácky zbor, folklórny súbor, komorný súbor a bojové umenie.
Vatry sú tiež z tých prvkov, ktoré prebúdzajú prehistorické vášne. Najlepšie sú s gulášom. V nedeľu v televíznych správach sa pani Tóthová vyslovila k 4. výročiu vyhlásenia zvrchovanosti ako u udalosti, na ktorú "sme čakali tisícročia". Zrejme jej nevadilo, že to bolo proti zákonom vtedajšej republiky a nebyť rozbitia Československa, nemuseli by mať súčasní politici kŕče a ružovú hmlu pred očami, keď počujú slovo autonómia. Pamäť je najslabšou stránkou tohto vraj starého národa. Zrejme je už taký starý, že mu pamäť neslúži ani pár desaťročí dozadu. ČSR nechceli rozbiť ani Hlinka, dokonca ani Tiso nie, tobôž jeho zakladateľ Štefánik. Kto ho teda rozbil a tak oslabil? Nerob druhým to, čo nechceš, aby tebe robili.
Na to, aby bolo Slovensko kresťanské, t. j. aby tu boli samozrejmé morálne princípy západnej kresťanskej civilizácie, na to nestačí raz za čas sa popromenádovať s cirkevnými otcami medzi pospolitým ľuďom a zavádzať veriacich voličov falošným kresťanským zovňajškom a cirkev sľubmi o výhodách od štátu. Pritom skutky sú na svetelné roky vzdialené proklamovaným ideálom a hanba vďaka ustavičnému klamaniu obrovská. Na druhej strane je tiež málo, keď sa duchovní otcovia prejdú per pazuch v družnom rozhovore po korze s gýčiarmi. S kým potom ľud bude hľadať prvú krásu? Alebo je to staronový paradox, podobne ako s "trošku tehotnou", taktické hľadanie pravosti?