ku The New York Review of Books, ktorý ho tohto roku uverejnil. List bol písaný pred Wej Ťin-šengovým procesom.
Text je uvedený citátom z Wej Ťin-šenga: Nie je vždy príjemné načúvať disentu a je nevyhnutné, že niekedy mätie. Je to však zvrchované právo každého človeka. V skutočnosti, ak vidíme vládu nedokonalú alebo nerozumnú, je jej kritika nevyhnutnou povinnosťou. My, podpísaní, sme spisovatelia vyspelých krajín, ktorí majú tú výhodu, že žijú a pracujú v podmienkach, umožňujúcich slobodne vyjadrovať svoju mienku. Schádzame sa teraz v nádeji, že sústredíme vašu pozornosť na naliehavo vážnu situáciu nášho čínskeho kolegu Wej Ťin-šenga.
21. novembra 1995 bol Wej, ktorý zmizol po tom, čo bol zatknutý agentmi čínskej tajnej polície v apríli 1994, a formálne obvinený vedením Komunistickej strany Číny z "vykonávania činnosti pokúšajúcej sa o zvrhnutie vlády". To je závažný trestný čin, ktorý zaručuje prinajmenšom dlhé väzenie a drsné zaobchádzanie - v tomto prípade pre muža, ktorý je v popredí boja za ľudské práva vo svojej krajine.
Ako mladý muž protestoval Wej Ťin-šeng najskôr verejne proti represii takzvanej pekingskej jari v roku 1978/79, kedy sa len najodvážnejšie duše odvažovali vyjadriť sa po orwellovskom tichu a temnote, ktoré Čínu po dlhé roky zahaľovali.
Všetky čínské "jari" nechali Weja od tej doby v tom, ale on znovu a znovu protestoval a znovu a znovu bol za to neľudsky trestaný. Až dodnes, a má 45 rokov, strávil takmer šestnásť rokov vo väzení za to, že vyjadroval svoje názory.
V roku 1993 prispel nátlak zo strany Spojených štátov a iných západných krajín k tomu, že bol prepustený z väzenia. Okamžite začal svoju kampaň za demokraciu, ale bol opäť zadržaný a ak bude pri svojom procese 13. decembra odsúdený, čaká ho možno trest ohrozujúci život. (Wej bol naozaj odsúdený na 14 rokov nútených prác. Jeho odvoľanie bolo 28. decembra 1995 zamietnuté a rozsudok potvrdený v plnej výške).
Jeden bývalý funkcionár Komunistickej strany Číny, žijúci teraz v zahraničí, povedal, že politika čínskej vlády voči disidentom bude preverená pri príležitosti vrcholnej schôdzky prezidenta Ťiang Ce-minga s prezidentom Clintonom. Keď sa Ťiang vrátil zo schôzky s Clintonom, povedal bývalý funkcionár, namiesto aby bol Wej prepustený, vláda ho obvinila... to dokazuje, že stále ešte prevažujú zástanci tvrdej línie.
My sa domnievame, že stúpenci tvrdej línie budú aj naďalej prevažovať, pokiaľ presvedčia svojich kolegov vo vláde, že ekonomické príležitosti pre západný biznis majú prednosť pred západnými obavami o demokratické slobody a základné (ľudské) práva. Ako napísal Wej v New York Times po svojom prepustení v roku 1993, pýtajú sa: Je skutočne pravdepodobné, že by sa Američania vzdali príležitosti zarobiť peniaze len preto, aby bránili ľudské práva tých, s ktorými sa spriatelili? Je skutočne pravdepodobné, že rozhodnosť amerického ľudu, pokiaľ ide o dobro a zlo, by vôbec ovplyvnila úsudok americkej vlády?
A Wej zakončil: Vyzerá to tak, ako by komunistická strana odpovedala na tieto otázky záporne. Takže aj keby si možno uvedomila, že jej chovanie bolo omylné, stále ešte pevne sleduje stratégiu hry s ohňom, ustupujúc len vtedy, keď je to nevyhnutne nutné a vždy v posledných piatich minútach... Porozumenie čínského ľudu pre nový smer americkej politiky voči Číne ju vedie k presvedčeniu, že strana mala po všetky tie roky pravdu, keď hovorila, že americká vláda je ovládaná kapitalistami. Všetko, čo musíte robiť, je ponúknuť im príležitosť zarobiť si peniaze a potom je všetko dovolené. Ich svedomie im nikdy nezabráni zarábať peniaze.
Wejove slová o Spojených štátoch asi platia v každej našej krajine, v jej vzťahu k Číne. Nemôžeme vedieť, či je Wej Ťin-šengovi v jeho cele, v ktorej je teraz držaný, známe to, čo sa stalo v Port Harcourtu v Nigérii 10. novembra 1995. V ten deň utlačovateľská vojenská vláda Nigérie, istá si svojim presvedčením, že ropa a zisky sú pre západ dôležitejšie ako ľudské práva, obesila spisovateľa Ken Saro-Wiwu a osem jeho spoluobžalovaných na základe obvinení, všeobecne považovaných za nepravdivé, a spáchala tým brutálný akt justičnej vraždy. Môžeme si dosť ľahko predstaviť, že ľahostajnosť Nigérie voči oneskoreným námietkam a hrozbám neunikla pozornosti Wej Ťin-šengových žalárnikov.
My, spisovatelia žijúci v slobode, žiadame čo najnaliehavejšie, aby ste nedovolili opakovanie vrážd z Port Harcourta v Číne. Žiadame vás, rokujte tak, aby bola oprávnená Wej Ťin-šegova viera v zásady, ktoré spoločne uznávame. Naliehavo vás žiadame, aby ste použili svoj vplyv na jeho prepustenie, ako aj na prepustenie ostatných vlastencov a väzňov svedomia v Číne. Určite raz príde deň, keď generácie vo vedení pochopia nutnosť tolerancie ako symbolu účasti v civilizovanom svetovom spoločenstve. Až dovtedy, ak majú mať naše nádeje v takomto spoločenstve vôbec nejaký význam, musíme pomáhať tým, ktorí preto niečo robia a musíme ich podporovať. Túto skúšku, či našim krajinám záleží na ľudských právach, pozoruje celý svet. Nemôže nás považovať za nespoľahlivých, to by bolo zadosťučinením pre nepriateľov slobody, nech sú kdekoľvek.
