Alexander Popov, 198 cm vysoký rodák z Jekaterinburgu, bol hviezdou krauliarskych tratí už pred olympiádou v Atlante, po zisku zlatej medaily z kráľovskej disciplíny, krauliarskej stovky, ho už z kroniky plaveckých velikánov nik nezmaže. Najrýchlejší bol už v krauliarskom šprinte pred štyrmi rokmi v Barcelone a pridal k tomu i víťazstvo na polovičnej trati, čo môže dokázať aj teraz. Najrýchlejší plavec sveta však veľmi dobre vie, aké ťažké je obhajovať svoje triumfy. "Stať sa olympijským víťazom, majstrom sveta alebo svetovým rekordérom - to chce veľa driny a námahy. Je to náročné. Ešte ťažšie je však úspech zopakovať. V Atlante ma víťazstvo na stovke stálo viac síl, ako som predpokladal. Boli to najťažšie preteky v mojom živote," priznal držiteľ platného svetového rekordu časom 48,21 z 18. júna 1994 na mítingu v Monte Carlo Saša Popov. A neboli to slová do vetra. Druhý Američan Gary Hall ho riadne v bazéne popreháňal. Popov: "Gary je skvelý plavec. Ak bude výkonnostne napredovať, tak ako teraz, budem musieť zaplávať svetový rekord, aby som opäť vyhral." Saša názorne dokazuje, že aj z plávania sa dá vyžiť. Po olympiáde v Barcelone sa spolu s trénerom Gennadijom Tureckým utiahol do austrálskej Canberry a zúčastňuje sa len tých mítingov, ktoré mu hodia slušné peniaze. Nie je však žiadny mamonár. Žije v skromných internátnych podmienkach, všetko si platí sám, v prípade potreby pomáha aj ruským plavcom, ktorí nie sú finančne na tom tak dobre, ako Popov. Jeho výpomoc nie je len finančná, včera pomohol ruskej štafete na 4 x 100 m kraul k zisku striebornej medaily. Pôvodne mal štartovať na 100 m znak, dal však prednosť ruskej štafete. "Nemohol som konať inak," skromne dodal "blesk" Popov. Ani jeho umenie však na štafetu USA nestačilo.