osti PanAm s 259 ľuďmi na palube - nás poučil o horšom pozadí udalosti. Niečo podobné sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo už v roku 1985, kedy sa nad Atlantikom vznietilo lietadlo spoločnosti Air India s 329 cestujúcimi na palube. V obidvoch prípadoch si to vyžiadalo svoj čas, než bolo možné nadobudnúť aspoň polovičnú istotu ohľadom príčiny katastrofy. Tento fakt hovorí proti podozreniu, že sa americké úrady zahaľujú na príkaz Washingtonu rúškom mlčania ohľadom zrútenia Boeingu spoločnosti TWA do vôd pri Long Islande, aby sa tak zabránilo vrhnutiu tieňa na práve začaté Olympijské hry v Atlante. Je to prejav uvedomelého rokovania, keď napriek šoku nad nedávnou tragédiou v medzinárodnom civilnom letectve nechýbajú výzvy na rozvahu. Americké vyšetrujúce úrady na čele s FBI v tom nasledovali príklad prezidenta Billa Clintona a sú zdržanlivé vo svojich dohadoch. Práve tak málo, ako sa dá z toho vyvodiť výčitka, že sa v tomto prípade niečo zastiera, sa ale v takýchto situáciách až do ich objasnenia nevyhnutne šíria špekulácie. Tým skôr potom, že sa teroristický akt rozhodne nedá vylúčiť, náznaky hovoriace zaň sa naopak počas víkendu posilnili. To, že sa zdržanlivosť vyšetrovacích úradov dokonale neprenáša na verejnosť, má spojitosť s očividnou zraniteľnosťou leteckej prevádzky aj dopravy vôbec. Z toho plynúce obavy sa iba tri dni po katastrofe v USA potvrdili v Španielsku, kde bolo vyše 30 Európanov zranených pri bombovom útoku na oblastnom letisku Reus neďaleko Tarragony, časť z nich veľmi ťažko. Väčšiu pozornosť? Sprísnenie kontrol? To všetko je určite žiadúce. Pred ľudským ani technickým zlyhaním, a už vôbec nie pred zbabelým teroristickým činom, to ale spoľahlivú ochranu nemôže poskytnúť.