Znie to azda paradoxne, ale naozaj živou a aktuálnou výpoveďou o súčasnom slovenskom umení je výstava Považská galéria umenia Žilina 1976-1996, ktorou táto kultúrna inštitúcia oslavuje dvadsať rokov svojej existencie. Výstava, ktorej kurátormi sú K. Rusnáková a R. Matuštík a potrvá do 11. augusta, predstavuje výber zo zbierkového fondu galérie, teda umenia 20. storočia. Avšak už samotná koncepcia expozície, zastúpenie a rozmiestnenie diel napovedá o súčasnej profilácii galérie, ktorá sa "znovuzrodila" pred šiestimi rokmi. Vtedy sa inštitúcia plniaca budovateľské snahy začala meniť na múzeum súčasného umenia s presahom regiónu, pričom nadväzovala kontakty s medzinárodnou výtvarnou scénou. Dôraz je položený na profesionálny umeleckohistorický prístup pri koncipovaní výstavy a pri výskumnej činnosti (v roku 1990 sa vytvorila umenovedná sekcia pod vedením doc. R. Matuštíka). Inauguračnou výstavou bola kultúrna akcia Sen o múzeu, ktorá presiahla priestory galérie a vstúpila aj do verejných priestorov mesta. Predstavila tridsať slovenských umelcov, počnúc generáciou Mikuláša Galandu, cez výtvarníkov neoficiálnej a alternatívnej scény 60. a 70. rokov, až po mladých autorov. Bola teda v prvom rade východiskom novej koncepcie a profilácie galérie. Po nástupe K. Rusnákovej na miesto riaditeľky sa pokračovalo v nastúpených trendoch, zosilnili sa výstavné aktivity, pribudli podujatia smerujúce k priamemu kontaktu s divákom, styky so zahraničím, publikačná činnosť.
Považská galéria umenia v Žiline pripravila v rokoch 1990-1995 viac ako 90 výstav, vydala 45 katalógov a dve publikácie. Ambíciou galérie je v budúcnosti udržať a neustále zdokonaľovať naznačený štandard, dopĺňať zbierkový fond o diela druhej polovice 20. storočia a mapovať situáciu vo všetkých disciplínach výtvarného umenia, vrátane intermediálnych disciplín. Táto filozofia je zreteľná aj pri koncepcii súčasnej výstavy, kde väčšiu časť tvoria práce súčasných autorov. Zbierkové fondy do roku 1990 boli budované prevažne z diel provinčných autorov, poznačené nekvalifikovaným výberom pri ich kúpe. Tieto "diery", najmä čo sa týka diel prvej polovice storočia, sú už prakticky nedoplniteľné. Citlivým výberom a inštaláciou sa snažili kurátori tieto nedostatky eliminovať. Druhá časť výstavy, zaberajúca priestory veľkej výstavnej siene, predstavila práce 28 výtvarníkov, vrátane zahraničného hosťa z Izraela a videodokumentov českých a slovenských mladých umelcov. Aj preto možno hovoriť o živej výstave, živom depozite a živej galérii, ktorá sa premietala aj do samotných vystavených diel (napríklad "doplnená" inštalácia J. Bartusza Marschieren Marsch!). K. Rusnáková v reprezentačnom katalógu napísala, že chce, aby nielen ona, ale všetci pracovníci galérie chápali svoju prácu ako poslanie, ktoré spočíva v pravidelnom prinášaní emocionálnych zážitkov, poznania, kultivovania ducha a intelektu návštevníkov. Myslím, že touto výstavou "znovuzrodená" galéria znovu potvrdila svoju orientáciu, pričom ukazuje cestu, že návšteva galérie moderného umenia sa môže stať prirodzenou spoločenskou potrebou, ba dokonca tvorivým experimentom.
