Ale poporiadku. Posledný fax posielal cyklopútnik vdp. J. Garaj, vedúci nášho 4-členného družstva 9. 7. Ako sa im vodilo odvtedy? V ten istý deň si prezreli starobylé mesto na juhu Nemecka - Heidelberg. Tam najprv 2 hodiny hľadali miesto, kde mali prenocovať, potom ich až do neskorej noci čakala klasická úloha - oprava bicyklov.
Ráno po svätej omši sa vybrali do Francúzska. Hranicou prešli ani nevedeli ako a kde. Iba si všimli, že popri ceste sú nápisy už vo francúzštine. Zastavil ich tiež policajt, ktorý sa im snažil vysvetliť, že po 23. hodine by už mohli chodiť osvetlení... Prenocovali pri mestečku Saltz. V noci dážď, ráno prší, doobeda to isté. Čo robiť? V daždi klesá i priemerná rýchlosť a sedieť na bicykli 7,5 hodiny nie je veru žiadna slasť. Vedenie púte usúdilo, že treba zaradiť voľný deň. No dobre, ale čo s nasledujúcou etapou, ktorá meria 191 km? Previezť celý tím autami - znela odpoveď.
Ale 29 bicyklov, 35 ľudí, 1,5 tony potravín, 10 stanov a kompletnú batožinu - dá sa to na troch autách? A tak slovenský team navrhol vybrať 5-6 cyklistov, ktorí by etapu "urobili" aj bez sprievodných vozidiel!Nakoniec etapu absolvovalo 8 elitných cyklistov s rýchlostným priemerom 28 km/h. Šlo sa "slovenským spôsobom". Ten dáva na rozdiel od poľského dôraz na kompaktnosť a celistvosť celého pelotónu. Vpredu jazdia cyklisti, ktorí kontrolujú čelo a striedajú sa s ďalšími, ktorí sú zasa vzadu. Poľský spôsob často zlyháva, pelotón je veľmi potrhaný.
Takto sa vo štvrtok 11. júla dostali do Marcheaux. 17. 7. sa pútnici nachádzajú v blízkosti mesta Rodez. Etapu dlhú 110 km ukončili už o 13. hodine. Konečne svieti už aj slniečko. Nádherná je panoráma krajiny, pozdáva sa mi aj účelné riešenie križovatiek kruhovými objazdmi, či samostatné cesty pre bicyklistov. Jednoducho je čo obdivovať.
Čo sa im však prihodilo v piatok 12. júla... Chvíľková nepozornosť stačila na to, aby Poliak Michal prišiel o svoj bicykel.
"Tak, ako sme sa čudovali, že autá v Nemecku nemajú alarm, tak sme sa čudovali , že vo Francúzsku zmizol bicykel. Nuž Michal musí pokračovať autom", spomínal J. Garaj. Nocľah im poskytol majiteľ drevospracujúceho podniku. "Krádež bicykla ho dosť napálila. A tak chodil po meste a vyhrážal sa, že ak sa bicykel nenájde, všetkých zo závodu prepustí. A predstavte si, že nakoniec nikoho neprepustil - bicykel sa totiž našiel!!! Neuveriteľné! Okrem toho mi spomínaný dobrodinec zaplatil palivo pre sprievodné vozidlá za 800 frankov."
Sobotu už trávili na predmestí Lyonu, kde ostali aj v nedeľu. Janko a Andrej zo slovenského teamu boli oslobodení od služby v kuchyni, aby sa mohli viac venovať pokazeným bicyklom (samozrejme, že nie svojim). Čudovali by ste sa, akí sú z nich "profíci".
A ešte niečo o strave. Raňajky: riedka krupičná kaša, chipsy, krajec chleba s lekvárom. Desiata: Keksy alebo čokoláda. Obed: Polievka (vegeta, voda, sušená zelenina, cestoviny), mäsové polotovary so zemiakmi, alebo ryžou či cestovinami. Večera: bagety (pol metra dlhé rožky) s paštétou, alebo syrom. No a hektolitre vody so sirupom alebo bez neho.
