novodobých olympiád barón Coubertin na kongrese v Paríži v roku 1914 pre OH v Berlíne 1916, ktoré sa však pre I. svetovú vojnu neskutočnili. Predloha francúzskeho šlachtica sa však ujala a vlajka v roku 1920 vystúpila po prvý raz na stožiar s tým, že modrý kruh je vľavo hore najbližšie k stožiaru. Vztyčovanie vlajky za zvukov olympijskej hymny, ktorou je kantáta Gréka Spirina Samarasa na slová Costisa Palmasa a zaznela už v Aténach 1896, ale do oficiálneho protokolu ju zaradili až od roku 1960, patrí medzi najvznešenejšie okamihy ceremoniálu. Stalo sa pekným zvykom, že ju oválom štadióna k stožiaru nesie osem významných športovcov. V Atlante to boli slávni olympionici, ktorí sa narodili buď priamo v hlavnom meste Georgie, alebo v ňom žijú.
Ralph Boston, olympijský víťaz z Ríma `60, strieborný z Tokia `64, bronzový z Mexico City `68. Do histórie vošiel aj tým, že v roku 1960 prekonal skokom 821 cm 25 rokov trvajúci svetový rekord legendárneho atléta Jesseho Owensa (813 cm).
Catherine McClainová, zlatá basketbalistka zo Soulu `88, bronzová z Barcelony `92. V roku 1987 skončila štúdium na Univesity of Georgia, rovnako ako Teresa Edwardsová, ktorá skladala sľub pretekárov. Obe sú vo výbere Tarry Van Derveerovej aj pre atlantské hry.
Mary T. Meagherová, trojnásobná olympijská plavecká víťazka z Los Angeles `64, dodnes držiteľka svetového rekordu na 100 m motýlik 57,93 z roku 1981 (!).
Terry Magard, účastník OH `68 v Mexico City.
Edwin Moses, zlatý z OH `76 v Montreale a 1984 v Los Angeles, bronzový z OH `88 v Soule. Dvojnásobný majster sveta na 400 m prekážok (1983 a 1987). Atlét s najneuveriteľnejšou sériou bez prehry, za deväť rokov, deväť mesiacov a deväť dní od augusta `77 do júna `87 dosiahol stodvadsať víťazstiev bez prerušenia.
Geofrey Coperino, zlatý plavec z polohovej štafety, účastník OH `84 v Los Angeles.
Benita Fitzgeraldová, olympijská víťazka na 100 m prekážok z Los Angeles `84, riaditeľka Olympijského centra USA.
Steve Lundquist, plavecký víťaz z Los Angeles `84 na 100 m prsia.
