lave minister zahraničných vecí SR Juraj Schenk do rúk veľvyslanca a vedúceho Delegácie Európskej komisie v SR Georgiosa Zavvosa. Pre Komisiu, respektíve najmä pre jej prvé generálne riaditeľstvo, ktoré sa dá prirovnať k akémusi ministerstvu zahraničných vecí a zahraničného obchodu EÚ, potom nastane rušné obdobie. Jeho úradníci sa budú musieť prekúsať tisícmi stranami textov, analyzovať ich, vytipovať nedotiahnuté odpovede alebo tie, ktoré vyvolávajú ďalšie dotazy. Podľa dobrých zdrojov v Komisii by prvý "náčrt" posudkov mal byť hotový okolo polovice októbra a koncom roku potom už prvá verzia, ktorá bude podliehať zmenám a úpravam ako podľa vývoja v tej ktorej krajine do konca medzivládnej konferencii EÚ, tak podľa upresňujúcich sa odpovedí na jednotlivé témy.
Z Prahy, Bratislavy, Budapešti, Varšavy, Bukurešti, Ľubľane, Sofie, Vilniusu, Rigy a Tallinnu sa na stoloch bruselských euroúradníkov stretnú doslova stohy papiera - ČR v piatok oznámila, že schválená verzia odpovedí má 1300 strán a niekoľko tisíc stránok dodatkov, podobné, ba vyššie čísla hlási Poľsko (spolu vraj až 10 000 strán) aj Maďarsko. Len malé Slovinsko hodlá odovzdať "iba" 1800 strán vrátane dodatkov a ešte menšie Estónsko "iba" tisícku. Dokument ktorý odovzdalo Slovensko má údajne okolo 2500 strán. Na zodpovedanie 160 strán zložitých, veľmi podrobných otázok mali asociovaní členovia EÚ len tri mesiace: podľa diplomatov v Bruseli menej, ako Komisii trvalo samé vymyslenie otázok. Teraz bude treba obrovský materiál maximálne zhustiť a zjednodušiť tak, aby výsledný posudok bol kompaktným a zároveň čítavým materiálom. Podobná správa predložená Komisiou Rade ministrov EÚ pred začatím rokovania o prijatí Fínska mala 39 strán textu a 20 strán tabuliek...
Až tento finálny dokument bude v podobe brožúry Komisiou zverejnený: jej pracovníci sa dušujú, že do tej doby neprezradia ani slovo z toho, čo obdržali. "Je na vládach, ktoré nám odpovede poskytli, aby rozhodli, či ich zverejnia alebo nie," povedal ČTK predstaviteľ Komisie. Maďarsko už oznámilo, že má v úmysle to spraviť, pretože odpovede predstavujú vlasne prvú veľkú analýzu ekonomického, politického a sociálneho rozvoja krajín sedem rokov po páde "železnej opony". Minister zahraničných vecí SR Juraj Schenk tiež oznámil, že na zasadnutí vlády navrhol, aby z tohto dokumentu bola vypracovaná komplexná syntetická štúdia, ktorá by bola vydaná formou knižnej publikácie, pretože SR doteraz nemala takúto komplexnú analýzu. Politológovia, analytici a vedci v Bruseli dúfajú, že sa k rovnakému kroku odhodlajú aj ďalšie krajiny - z výskumných aj osvetových dôvodov. Česká republika sa nevyjadrila, keď v piatok ústami premiéra Václava Klausa oznámila, že "nevidí dôvod, aby sa to stalo nejakým verejným dokumentom," aj keď nemá na druhej strane záujem ho nejako utajovať.
Pre Litvu, Lotyšsko a Estónsko išlo podľa zdrojov v Komisii o skutočne prvú hĺbkovú štatistickú a vyhodnocovaciu prácu od získania nezávislosti, ktorá sa stane východiskovým dokumentom jej národného hospodárstva: Európska komisia do baltských štátov vyslala expertov, aby s prípravou odpovedí pomohli. Podľa dobrých zdrojov nebolo ich spracovanie ľahké ani v Bulharsku a v Rumunsku - týždeň pred koncom lehoty sa ešte nevie, či obe krajiny budú schopné v termíne dodať odpovede na úplne všetky otázky. Hravo si s nimi poradilo naopak Slovinsko, ktoré oficiálne obdržalo dotazník až minulý týždeň v pondelok, kedy ministri zahraničia EÚ schválili jeho prihlášku do Únie a poverili Komisiu, aby sa ňou zaoberala. Ľubľani však ešte v dobe, keď nebola pridruženým členom EÚ (teda pred júnom 1996) podľa oficiálnej verzie poskytla dotazník, ktorý sa v Komisi váľal po chodbách, "spriatelená asociovaná krajina", takže na ňom mohla začať pracovať súbežne s ostatnými.
Konečná oficiálna podoba posudkov sa nedá očakávať pred druhým polrokom budúceho roku: záver minuloročného summitu EÚ v Madride Komisii ukladá, aby ho pripravila "čo najskôr" po skončení medzivládnej konferencie, ktorá bude uzavretá prinajlepšom v júni 1997. Ich obsah sa bude opierať o odpovede na dotazníky, o ďalšie poznatky Komisie, bude tiež politicky zafarbená podľa toho, ako tento orgán rozhodne na najvyššej úrovni 20 komisárov. Bude obsahovať jasné stanovisko, či Komisia doporučuje začať s danou krajinou rozhovory o pristúpení alebo nie. Rada ministrov ako najvyšší orgán EÚ medzi summitmi môže k názoru Komisie prihliadnuť, ale tiež nemusí. Rovnako ako v prípade Grécka v roku 1979 môže zavrieť oči nad negatívnym stanoviskom Komisie a rozhodnúť podľa prevládajúcich strategických, politických a ekonomických priorít členských krajín.
