2 zákona o rokovacom poriadku Poslaneckej snemovne ČR a v nadchádzajúcich dňoch budú pre vývoj ďalšej situácie u našich západných susedov rozhodujúce. Zajtra totiž pred poslancov predstúpi vláda ČR a premiér V. Klaus v jej mene požiada zástupcov ľudu o vyslovenie dôvery.
Poslanecká snemovňa má 200 členov. Tri strany vládnej koalície v nej majú 99 a tri opozičné subjekty 101 poslancov. Spolu s citovanými dvomi vetami v úvode sú to základné údaje, ktoré umožňujú hneď niekoľko variant, ako môže vláda získať dôveru poslancov aj v prípade hlasovania opozície proti. Varianta, ktorá by mohla viesť k vysloveniu nedôvery vláde je iba jedna - na "odvolacom" hlasovaní by muselo byť prítomných všetkých 101 opozičných poslancov. Za predpokladu, že koalícia postaví do parlamentu svoje mužstvo kompletné, a je to v jej záujme, pretože ide o jej vládu, stačí, ak budú chýbať 3 z opozičných poslancov a koalícia opozíciu dokáže prehlasovať. Je pritom jedno, či sa opozícia hlasovania demonštratívne nezúčastní alebo bude hlasovať proti vysloveniu dôvery. Snemovňa je uznášaniaschopná pri účasti 67 poslancov, čo koalícia ľahko zabezpečí. Možno ešte špekulovať aj o na Slovensku známom psychomotorickom zlyhaní niektorých poslancov pri dôležitých hlasovaniach, ale to je však už naozaj iba špekulácia a nie parlamentná aritmetika. Na rozdiel od slovenskej česká vláda nie je povinná predkladať poslancom programové vyhlásenie, čo znamená, že rozprava k nemu bude iba rétorickým cvičením opozičných poslancov motivovaných snahou ukázať voličom ako dobre obhajujú ich záujmy, ako sa koalície neboja a zástupcov ktorých strán majú voliť v jesenných voľbách do Senátu.
Ak by opozícia dokázala zmobilizovať všetkých 101 poslancov a presadiť tak neprijatie uznesenia o dôvere vláde, čaká M. Zemana cesta na Hrad. Povinnosť oznámiť takúto správu prezidentovi ČR má totiž uloženú zákonom predseda Snemovne. Pikantné je, že Zeman by vlastne prezidentovi povedal - nedodržal som politickú dohodu, vďaka ktorej som získal terajšiu funkciu a postavenie.