sociálnych a rôznych iných zariadeniach, bytový fond nevynímajúc. Jednorazové výdavky na tento prvý krok sú odhadované rozdielne. Jeden z odhadov ráta s 25 miliardami Sk, čo vytiahne každému občanovi z peňaženky 4500 Sk. Taká suma by vyriešila mnohé dlhé roky odkladané problémy v oblasti mzdovej a sociálnej. Udržiavanie rozšíreného aparátu bude hltať ďalšie a ďalšie miliardy navyše. Okrem peňazí bude reorganizácia stáť občana veľa času a nervov. Predstavme si aktivity iba jedinej zložky - polície. Rýchlo začne aktualizovať všetky osobné doklady - občianske preukazy, pasy, doklady spojené s vlastníctvom a vedením vozidla. Meniť sa budú aj ŠPZ a bohvie čo ešte. Občan začne zháňať fotografie, kupovať a nalepovať kolky, vypĺňať hŕby tlačív a stáť v radoch "stránok" čakajúcich na láskavé vybavenie. Samozrejme súdy, zdravotníctvo, nemocenská poisťovňa a ďalšie úrady takisto spustia svoje aktivity. Stratia sa dokumenty, poruší kontinuita. Hrôza iba pomyslieť! Týždeň dovolenky navyše, ktorý nám pribudne od roku 1997, sotva postačí na všetky najsúrnejšie vybavovačky. Podľa júnového čísla mesačníka Business Central Europe, ktorý porovnával navzájom tempo hospodárskeho rastu stredoeurópskych štátov s ázijskými "tigrami", je naše pomalšie napredovanie (v priemere 7 % oproti 10 % roku 1995) zapríčinené okrem iného aj zbytočne vysokými vládnymi výdavkami na byrokraciu (proti "tigrom" takmer dvojnásobok). Pritom výdavky na infraštruktúru a bytovú výstavbu sú naopak výrazne nižšie.

K. L., Bratislava

(Meno a adresu máme v redakcii.)