Príchodom leta sa Azúrové pobrežie nestáva len miestom prázdninujúcich turistov, kolón nezaparkovateľných áut, exkluzívnych jácht, ale najmä v posledných rokoch je častým dejiskom množstva vyhľadávaných festivalov a podujatí. Od tých chronicky známych filmových, reklamných, džezových až po tie miestne, zamerané "len" na zábavu plážujúcich výletníkov. Medzi tie tradične vážnejšie patrí Medzinárodný festival maľby v malebnom prímorskom mestečku Cagnes sur Mer, ležiacom medzi Cannes a Nice. Bez vášnivých ovácií vtieravého davu sa 29. júna slávnostne otvoril už 28. ročník festivalu, ktorý sa postupne od svojho vzniku v roku 1969 stal významným pravidelným podujatím medzinárodnej výtvarnej scény. Festival, ktorý potrvá do 29. septembra, je dlhé roky podporovaný francúzskym ministerstvom zahraničných vecí, Asociáciou výtvarného umenia Francúzska a v neposlednom rade Národnou komisiou UNESCO. Miesto výstavy, mestský hrad rodiny Grimaldiovcov zo 14. storočia, dominanta stredovekého historického jadra mesta, je príjemným a častým miestom odpočinku slnkom znaveného turistu. Tohto roku sa na výstave zúčastnilo 46 krajín, ktorým štatút festivalu predpisuje zastúpenie minimálne dvoch umelcov. Ako je to už pri takýchto výstavách obvyklé, bolo vidieť široké spektrum súčasných prejavov maľby od klasických zátiší až po hraničné prejavy v maľbe ovplyvnené inými médiami. Súčasná slovenská maľba bola zastúpená monochrómnymi obrazmi Iná Čierna od Stana Bubána a Prienikmi Marka Vrzgulu, pracujúceho s geometrickou stopou v podobe jednoduchej plochy alebo linky. Tieto abstraktné veľkorozmerné plátna slovenských výtvarníkov patrili k tomu najlepšiemu, čo sa dalo na prehliadke vidieť. Do tejto kategórie by som zaradila ešte celú brazílsku expozíciu a "nenápadné" plátna Kórejčana Yun-Hoon Kima. Verdikt poroty pri tajnom hlasovaní prisúdil cenu argentínskemu maliarovi Carlosovi Albertovi Regazzonimu, ale veľký záujem o obrazy S. Bubána a M. Vrzgulu bol potešujúcim zadosťučinením. Pri pohári lahodného červeného Chateauneuf du Pape v atmosfére presiaknutej vôňou všadeprítomného rozmarínu sme si spomenuli na dnes už prachom zapadnuté Bienále maľby, ktoré organizovala Východoslovenská galéria v Košiciach zhodou okolností tiež od roku 1969. Po návšteve festivalu maľby v Cagnes sur Mer si myslím, že zrušenie Bienále v Košiciach, periodického výstavného podujatia s vyše dvadsaťročnou tradíciou, bolo nedomysleným zásahom...