Jedna z najsledovanejších postáv súčasnej politickej scény v bývalej Juhoslávii, bosnianskosrbský predák Radovan Karadžič, obvinený medzinárodným súdom z vojnových zločinov, sa včera vzdal všetkých verejných funkcií, aby uvoľnil cestu prvým povojnovým voľbám v Bosne. "Doktor Karadžič sa od dnešného dňa (piatok) vzdáva úradu prezidenta Republiky srbskej a všetkých právomocí s tým spojených. Funkciu úradujúcej prezidentky preberá dneškom Biljana Plavšičová až do volieb 14. septembra. Doktor Karadžič vyhlasuje, že sa trvale stiahne zo všetkej politickej činnosti," citoval po desaťhodinovom rokovaní so srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom v Belehrade pre televíznu stanicu CNN zvláštny americký vyjednávač Richard Holbrooke z textu dohody, ktorú vo štvrtok večer Karadžič podpísal. Odchodom Karadžiča z politickej scény vyvrcholila nová diplomatická misia hlavného architekta daytonskej mierovej dohody o Bosne z decembra minulého roka Holbrooka. Ten však dodal, že so svojou misiou nie je úplne spokojný, pretože je Karadžič stále na slobode.
"Tanec" okolo bosnianskosrbského predáka sa začal stupňovať predovšetkým s ohľadom na blížiace sa septembrové voľby. Bosnianski Moslimovia totiž pohrozili, že sa volieb nezúčastnia, pokiaľ zostane pri moci. Pritom už v daytonskej zmluve je uvedené (a to platilo aj pre Karadžiča), že pokiaľ bude niekto obžalovaný z vojnových zločinov, nesmie vykonávať žiadnu verejnú funkciu. Karadžičovmu odstúpeniu dosiaľ nič nenasvedčovalo: aj keď po masívnom medzinárodnom nátlaku odovzdal-neodovzdal koncom júna funkciu "prezidenta" Republiky srbskej v Bosne viceprezidentke Plavšičovej, nechal sa vzápätí znovu zvoliť na čelo Srbskej demokratickej strany Bosny a Hercegoviny. A pre Medzinárodný súd OSN pre zločiny v bývalej Juhoslávii so sídlom v Haagu mal napriek tomu, že na neho vydal opakovane medzinárodný zatykač, vždy len slová pohŕdania. Týmto tribunálom bol Karadžič (spolu so svojím najvyšším vojenským veliteľom, neblaho presláveným generálom Ratkom Mladičom) obvinený z genocídy (predovšetkým zo zločinov spáchaných po dobytí moslimskej enklávy Srebrenice pred rokom), vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Sám Karadžič haagský tribunál napadol, že je politickým nástrojom na trestanie "len a len Srbov", a varoval pred pokusmi o svoje zadržanie a odovzdanie súdu.
Radovan Karadžič sa narodil 19. júla 1945 v čiernohorskej dedine Petnica. Otcom, ktorý bol po skončení druhej svetovej vojny obvinený z vojnových zločinov (niekoľkonásobné vraždy čiernohorských Moslimov), bol vychovaný v duchu hrdinských mýtov, že správny Čiernohorec musí byť buď básnik alebo zbojník. A naozaj: medzinárodne je stíhaný za podozrenie z vojnových zločinov a niekoľko zbierok básní - nie príliš cenených - vydal tiež. Po štúdiách na Sarajevskej univerzite pôsobil dlhé roky v tomto bosnianskom meste ako psychiater a psychoterapeut, okrem iných aj miestnej komunistickej smotánky. Bol aj lekárom tamojšieho slávneho futbalového tímu Željezničiar Sarajevo. Trvalo sa venoval písaniu básní pre deti, ale náruživo holdoval napríklad aj hazardným hrám. V roku 1987 bol krátko uväznený, podľa vlastných slov za nezákonnú obchodnú činnosť. Obvinenia bol následne zbavený pre nedostatok dôkazov. Do politiky sa vrhol až koncom 80. rokov, kedy patril k zakladajúcim členom Srbskej demokratickej strany Bosny a Hercegoviny. Po rozpútaní vojnového ohňa na Balkáne patril v marci 1992 k hlavným iniciátorom vyhlásenia Republiky srbskej v Bosne a všeobecne je považovaný za iniciátora etnických čistiek v tomto bývalom juhoslovanskom štáte. Od marca 1992 bol tiež predsedom predsedníctva - "prezidentom" - Republiky srbskej v Bosne.
Karadžič, prirovnávaný niekedy k pánovi Hydovi a doktorovi Jekyllovi, priamo či nepriamo spôsobil, že nebol prijatý ani Vanceov-Owenov, ani Owenov-Stoltenbergov plán na ukončenie vojny v Bosne. Karadžičov ochranca, juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, sa od neho odvrátil až minulý rok, kedy bosnianskosrbský predák odmietol mierový plán kontaktnej skupiny. Karadžič, milovník hudby (sám hrá na lýru) a poézie, je ženatý s lekárkou a má dcéru a syna. Je nositeľom dvoch ruských vyznamenaní: pred dvoma rokmi dostal cenu Michaila Šolochova a tento rok Rad svätého Andreja.
