Asi nie je veľa krajín, kde sa milióny občanov dobrovoľne posadia pred televíznu obrazovku a pozorne načúvajú slovám človeka, ktorý je nadštandardne často pristihnuteľný pri výmysloch a svojvoľnej interpretácii faktov - na Slovensku to v stredu večer bolo tak. Určite je veľa krajín, kde sú občania pravidelne kŕmení mýtmi a kalerábmi - v civilizovaných končinách však nie je väčšina takých, kde sa výmyslom, mýtom a kalerábom verí viac ako vlastnému pozorovaniu skutočnosti, a kde sa polovica voličov rozhoduje na základe kalerábov a mýtov, a napokon na základe týchto kalerábov aj rozhoduje o zvyšnej časti spoločnosti.
A tak sme sa mohli už po neviemkoľkýkrát dozvedieť, že na Slovensku za svoj názor nie je nikto prenasledovaný, iba ON-premiér a jeho šéf tajnej služby (pričom "taktne" pomlčal, že bol na neho podaný podnet za to, že obvinil prezidenta z účasti na podvode voči firme Technopol). Akoby nejestvovali prípady vyšetrovania a predvolávania redaktorov denníka SME na výsluchy, akoby nebol trestne stíhaný šéfredaktor SME za to, že uverejnil záznam rozhovoru, ktorý nebol služobným tajomstvom niekoľko mesiacov po jeho vyhotovení a v ktorom sa slovenská verejnosť mohla dozvedieť, ako dianie na Slovensku vnímajú západní politici.
A tak sme si mohli opäť lepšie poobzerať kaleráb, podľa ktorého je prezident príčinou toho, že "si nemôžeme robiť nároky ani na vstup do EÚ, ani na vstup do NATO". Akoby nikto na Slovensku nerozumel slovám predsedu Strany európskych socialistov J.F. Vallina, že Mečiar a jeho politika sú prekážkou vstupu Slovenska do EÚ, akoby si už nikto nepamätal, komu boli určené a odovzdané demarše západoeurópskych krajín a USA, akoby si nikto nevedel vysvetliť slová nemeckého kancelára Helmuta Kohla, hoci nie je "expertom na Slovensko", ako "trefne" poznamenal D. Slobodník.
Alebo kaleráb-mýtus o tom, že mu doteraz nikto nedokázal, že niekoho zbavil slobody písať - nechcem teraz pripomínať, ako vznikla kauza Smena v januári 1993, prečo odišiel z rozhlasu Ľ. Lintner a M. Hlucháňová, prečo odišiel z STV J. Füle, ale pripomeniem celkom netradične, ako napokon dopadol šéfredaktor STV I. Stadtrucker, o ktorom sa po jeho odvolaní sám Mečiar vyjadril, že čo z toho, že bol verný, keď bol neschopný. Či ten o strate ekonomického základu pre opozičné noviny - ak vieme o odporúčaní z ministerstva kultúry, kam sa má inzercia štátnych podnikov umiestňovať.
Asi by som nemal obísť ani účasť zahraničných novinárov - kým P. Lendvai mohol vyvolať v slovenských novinároch rešpekt, ako sa dá decentným a ironickým spôsobom zhovárať aj s premiérom, Baumeister zasa určite povzbudil sebavedomie v tých zakríknutejších.
Asi nie je veľa krajín, kde si milióny televíznych divákov sadnú pred obrazovku a sledujú program, ktorý musí pripomínať film Prelet nad kukučkiným hniezdom - buďme však vďační STV, že ak vezme divákom humoristov, snaží sa im nejako tento deficit nahradiť.
