Nedeľa, 7. marec, 2021 | Meniny má TomášKrížovkyKrížovky

"Treba zachrániť, čo sa ešte dá" *Premiér Vladimír Mečiar v televíznej besede so zahraničnými novinármi:

P. LENDVAI: "Prečo majú ľudia pred vami strach? Slovensko dnes a vy osobne, pán predseda vlády, v zahraničí nemáte taký imidž, ktorý ste mali v minulosti. Strach sa stal väčší. Strach ohľadne kontroly médií, v súvislosti s veľkou mocou informačnej ...

P. LENDVAI: "Prečo majú ľudia pred vami strach? Slovensko dnes a vy osobne, pán predseda vlády, v zahraničí nemáte taký imidž, ktorý ste mali v minulosti. Strach sa stal väčší. Strach ohľadne kontroly médií, v súvislosti s veľkou mocou informačnej služby. Ide tu aj o ten známy konflikt s pánom prezidentom. Včera večer bolo v Rakúskej televízii interview so spolkovým kancelárom, v ktorom povedal, že je táto vnútropolitická situácia veľmi háklivá. Situácia SR v strede Európy sa zhoršila. Prečo sa váš imidž zhoršil?"

Skryť Vypnúť reklamu

V. MEČIAR: "Ak spomínate náš rozhovor v roku 1992, tak s vaším láskavým dovolením budem citovať jednu z vašich viet, že s tým imidžom je to nie najhoršie, pretože už to nemôže byť horšie. Čiže máme šancu už len zlepšovať. Slovensko za dobu od revolúcie 1989 má šiestu vládu a štvrtý parlament. Tých zmien je príliš veľa, ale niet pochybností, že zmeny sú demokratické. Striedajú sa voľbami, výberom občanov, štruktúra, ktorá je vybudovaná v štáte, je demokratická. Zákony, ktoré sa prijímajú, sa prijímajú pod kontrolou Rady Európy a spĺňajú všeobecné kritériá. Otázky, ktoré súvisia s hodnotením SR, súvisia s niekoľkými problémami. Prvý je spolupráca ústavných orgánov: parlament - vláda - prezident - súdy. Nikto nepochybuje o tom, že súdy sú v SR nezávislé. V parlamente je väčšinový systém, ale aj väčšinový systém parlamentu nie je nedemokratický. Ten nevyplýva z toho, že by sme nechceli systém pomerného zastúpenia, ale jednoducho v dôsledku vnútropolitického vývoja sa postoje strán dostávajú do takého postavenia proti sebe, že prostredníctvom väčšinového systému je ľahšie udržať jednotu spoločnosti, ako prejsť okamžite na pomerný systém. V roku 92 som inicioval pomerný systém a v marci 94 moja vláda v pomernom systéme padla, hoci celé obdobie sme boli menšinovou vládou. Pokiaľ ide o otázky vzťahu ústavných orgánov, netreba nad tým zakrývať oči, je to veľmi negatívna záležitosť, pri ktorej prezident v snahe zdôvodniť, prečo mu podal parlament nedôveru, prečo mu nedôveru vyslovila vláda, prechádza až do situácií, keď kriminalizuje jednotlivé ústavné orgány, najmä vládu aj osoby vlády. Veď nakoniec európskym paradoxom je, že som jediný predseda vlády, ktorého trestne stíhajú na základe udania prezidenta, aj keď je nepravdivé od samého začiatku. Pokiaľ ide o otázky vzťahov ústavných orgánov, po našom víťazstve vo voľbách v 94. som podal prezidentovi ruku na zmierenie. Vydržalo to tri týždne. Potom si pozval môjho podpredsedu a vysvetlil mu, že mu znovu ide o výmenu

Skryť Vypnúť reklamu

predsedu vlády. To nebolo fér a pokračuje tento zápas ďalej, kde prezident sa nespráva ako nadstranícky, ale ako jedna z bojujúcich strán. A to je negatívny signál, všade inde takéto rozpoltenie vedie k tomu, že sa spoločnosť polarizuje a že dochádza k boju táborov. Na Slovensku sa to nedeje. To znamená, že my tento stav vnímame inak, ako latentný, ktorý je možné vyriešiť v Národnej rade rozhodnutím NR SR, ale nie nedemokratickým spôsobom. Nikdy sme hranice polemiky neprekročili."

P. LENDVAI: "Spomenuli ste, že nebola prekročená hranica polemiky v súvislosti s pánom prezidentom. To sa u nás nemôže stať, že by syn nášho prezidenta bol nájdený na Slovensku a potom nemôže prezident Klestil vystúpiť oficiálne ani v televízii. To sú záležitosti, ktoré prekračujú hranice polemiky. Vy ako predseda vlády nemôžete predsa kontrolovať všetko. Napr. aj Jeľcin teraz troch svojich poradcov vymenil, možno aj na Slovensku by bolo možné niečo takéto urobiť, aby kontroverzné osoby sa dostali do iných pozícií."

Skryť Vypnúť reklamu

V. MEČIAR: "Tak potom kontraverzné sú všetky, to by sme nemali politikov na Slovensku, pretože niet osoby, ktorá by nebola predmetom výhrad. Niet osoby predmetom všeobecného konsenzu, je len osoby, ktoré majú väčšiu, menšiu podporu. Kým inde si budujú osobnosť, za ktorou sa spájajú, povedzme Václava Havla alebo v Maďarsku Göncza my nemáme na Slovensku osobnosť, ktorá by integrovala, aj keď takú potrebujeme. Pokiaľ ide o syna prezidenta, hodnotíme to ako podozrenie z kriminálneho deliktu a nemôžeme na základe kriminálnych deliktov robiť závery o politike, pretože potom by som sa musel pýtať, ako je možné, veď predsa nebýva zvykom, aby sa šéfovia spravodajských služieb strácali aj v USA a nemohli niekoľko dní nájsť a príčina smrti nie je objasnená. Z hľadiska hodnotenia otázky prezidentovho syna a podozrenia z únosu, zatiaľ sa nepotvrdil. Ja som viazaný stanoviskom orgánov činných v trestnom konaní a doteraz niet skutočností, na základe ktorých by mohli urobiť iný záver. No ale potom je tu aj otázka druhá. Keď sa zvažuje, či mohol mať Kováč záujem, aby nebol na území SR, vychádza nám, že mohol. On bol totiž stíhaný orgánmi činnými v trestnom konaní na Slovensku a hrozilo mu pred jeho únosom zatknutie. Čiže prečo by štát, ktorý sa pripravuje na zatknutie občana, alebo vláda, ktorá o tom vie, mala záujem na únose do iného štátu? Veď my chceme tento skutok dokončiť. Ale čo nie je normálne, že otec tohoto syna, aby zakryl jeho trestnú činnosť, pripravuje jeho amnestiu. To už by sa v demokracii nedalo urobiť. Čo nie je normálne, že otec tohoto syna v deň únosu oznamuje, že vedel, že sa to pripravuje, ale nezakročil proti tomu. Takisto nie je normálne, aby bez akýchkoľvek dôkazov prezident išiel do iného štátu, v tomto prípade do Rakúska, vypovedal ako svedok a obvinil orgán štátu z únosu syna a nevedel to doma preukázať. Čiže ak prebieha vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní, my nemôžme vyrobiť monstreproces len preto, aby sme uspokojili niečiu verejnú mienku. Pokiaľ ide o kontraverzné osoby okolo našej informačnej služby, je to veľmi jednoduché. Do roku 93 tu bola FBIS. Pracovala na nás ako na slovenských extrémistoch, pripravila veľa provokácií, pripravila zatknutia, ja som mal byť osobne zatknutý a dokonca existujú dôkazy i osoby o tom, že bola pripravovaná i moja vražda. V 93. sme začali budovať službu z ničoho. Starých dôstojníkov Štátnej bezpečnosti nebolo možné použiť, nových nebolo. Začali sme ju budovať pod riadením prezidenta a táto služba sa obrátila proti predsedovi vlády a predsedovi parlamentu a začali sledovať nás a kompromitovať nás. Začali sledovať moje hnutie. Veď mne do môjho tímu vo vláde nasadili štyroch ľudí postupne. To predsa nebolo normálne, aby informačná služba kompromitovala predsedu vlády, aby informácie končili u prezidenta. To bolo. Preto v 94. došlo k novej zmene... (...) Pokiaľ ide o otázku osoby Kováča mladšieho, nemám žiaden dôvod sa zaoberať touto osobou alebo týmto prípadom inak ako ktorýmkoľvek iným kriminálnym deliktom. Zákon musí platiť pre syna prezidenta tak ako pre môjho syna, tak ako pre syna každého občana. Ak budeme robiť výnimku podľa toho, u ktorého rodiča sa narodí, je to koniec právneho štátu. Preto aj tomuto prípadu venujem len toľko pozornosti, koľko si zasluhuje a iba do takej miery, do akej otec sa pokúsil z tohoto prípadu vytĺkať krízu vlády. Ale v tejto súvislosti nikto z vlády nežiadal odstúpenie otca, to sme žiadali v iných súvislostiach, v inom čase a za iné skutky. Tiež si myslím, že otec nenesie zodpovednosť za syna, ale nemal by sa otec v záujme snahy zakryť kriminálnu činnosť svojho syna alebo podozrenie z kriminálnej činnosti svojho syna, dopúšťať skutkov, ktoré narušujú právny štát, poškodzujú záujmy štátu, napádanie iných orgánov štátu vrátane ostatných ústavných činiteľov. To by nemalo byť."

Skryť Vypnúť reklamu

P. LENDVAI: "Ešte stále ste za odstúpenie prezidenta?"

V. MEČIAR: "Samozrejme, čím skôr by odišiel, tým viacej by to pomohlo tieto veci vyriešiť, pretože vláda už padla, parlament už padol a jeho spôsoby prekračujú hranice právneho poriadku. Preto si myslím a to som netajil ani v zahraničí, ani nikde, že jeho odchod z funkcie je vhodný. Na druhej strane existujeme i v situácii takej, že je, správa sa voči vláde tak, ako sa správa, ale netvorí to podstatu našej práce. My ho vnímame ako permanentný jav, ktorý tu je, ako nie veľmi pozitívny jav, ktorý nám veľa kazí, a ľudia ani nevedia o všetkých aktivitách, a je otázka teraz, či zvýšiť úsilie, aby parlament riešil jeho osobu v krátkom čase, alebo ho nechať dokončiť voľby v marci 1998, ale potom si nemôžeme robiť nároky ani na vstup do EÚ, ani na vstup do NATO, pretože jeho iné pôsobenie proti politike vlády, proti členom vlády až po hranicu kriminalizácie bude takouto brzdou. Tá dilema tu je a treba o nej sa priznať, že sa o nej rokuje a hľadáme riešenie. Zatiaľ sme ho nachádzali, ale nedosiahli dohodu o ňom."

Skryť Vypnúť reklamu

E. BAUMEISTER: "Mám taký pocit a cítim to od mojich kolegov zo slovenskej tlače, že vlastne existuje nepriateľský vzťah medzi vami a tlačou. Čo od nej očakávate a aké si myslíte, že by mali byť práva a zodpovednosť slovenskej tlače?"

V. MEČIAR: "Tak ako ryba potrebuje vodu, vták vzduch, potrebuje človek slobodu a v nej aj slobodu tlače. Ak bola istá výhrada z mojej strany voči časti novinárov, tak preto, že prestali robiť informácie a začali robiť politiku. Zúčastnili sa ako aktívna zložka politického boja, časť z nich, v roku 93 a 94 a táto trauma je u nich, tá nie je u mňa. Ja ich beriem ako porazených - tých, ktorí toto robili, a ostatní plnia svoju profesionálnu povinnosť tak, ako majú. Pokiaľ ide o zodpovednosť, každý novinár sa má riadiť dvomi zásadami - faktom a svedomím. Ak nemá fakt, to nie je profesionálna práca. Ak porušuje zásady etiky, ktorú má mať každý v sebe, ani to nie je profesionálna práca, aj keď sa niekedy dobre platí. V ostatnom musí mať ten novinár slobodu, pretože mne je pozícia, teraz som predsedom vlády, ale čo keď nebudem predsedom vlády, tiež budem tú slobodu potrebovať, aby som mohol vládu kontrolovať. Ak ja kritizujem niečo u našich novinárov, tak to v dobrom, že mnohí potrebujú ešte profesionálne dozrieť. My nemáme ani jedného novinára, ktorého by brali v zahraničí a citovali ho. Čo je škoda. A druhé, čo potrebuje dozrieť, že je rozdiel medzi tým robiť politiku a informovať o politike. To je podstatný rozdiel, pretože účelová dezinformácia, vedomá dezinformácia j proti slobode slova. Myslím, že aj v Spojených štátoch existuje kódex novinársky, a keby z neho u nás rešpektovali polovicu, tak mi povedia, že obmedzujem slobodu tlače. Čiže tu je absolútna sloboda."

Skryť Vypnúť reklamu

P. LENDVAI: "Áno, fakty a svedomie. Táto etická hranica. Kto stanovuje, či novinár porušil etickú hranicu? Buď čitateľ, alebo majiteľ novín, alebo súd. Ak si napr. zoberieme nielen tlač, ale aj elektronické médiá, v novembri, keď ste sa stali po tretíkrát predsedom vlády, ste za jednu noc uskutočnili celú sériu rozhodnutí v parlamente: 17 z 18-tich členov dozornej rady televízie ste odvolali. Odvolaní boli členovia dozorných rád rôznych iných organizácií a tu sa nastoľuje otázka, či ste chceli zabezpečiť pre dlhšie obdobie, aby skutočne sa dostali k slovu len tí konštruktívni novinári a aby bolo akýmsi spôsobom zabezpečené, aby k takýmto omylom ako v 94. už neprišlo. To nie je len záležitosť opozície, ale to je aj to, čo hovoríme my novinári v tejto súvislosti."

Skryť Vypnúť reklamu

V. MEČIAR: "Zmeny, ktoré boli v 94., boli vyvolané nasledovným. Keď sa konštituovali Slovenský rozhlas a Slovenská televízia ako verejnoprávne inštitúcie, došlo k zastúpeniu vo vedení týchto inštitúcií podľa straníckeho pomerného kľúča. Každá strana delegovala ľudí, ktorí tam prišli. A namiesto toho, aby sa venovali rastu týchto inštitúcií, v týchto grémiách robili to isté, čo v parlamente. Rozpútali zúrivý stranícky boj. Preto v roku 94 sa urobilo to, že prišli do vedenia týchto inštitúcií nezávislí ľudia, nečlenovia strany. Funkčné obdobie niektorých z nich končí teraz v septembri alebo v októbri, preto rokujeme s opozíciou, kto ich nahradí. Ale systém nezávislosti na odborníkoch, ktorí sú orientovaní proslovensky, ale nie sú členmi žiadnej strany, je lepší, pretože tieto inštitúcie si formujú svoju podobu."

Skryť Vypnúť reklamu

E. BAUMEISTER: "Mám taký pocit z tej vašej odpovede, keďže ste skôr začali so zodpovednosťou ako s právami, ako keby ste mali vy pocit, že úlohou vlády je aj to, že by mala etické správanie nanucovať tlači. Myslíte si to?"

V. MEČIAR: "Veď sa predsa nikdy nič takéto na Slovensku nestalo a neverím, že je žurnalista, ktorý by mohol povedať, že mu vláda alebo predseda vlády nariaďoval, že má niečo napísať. Ja som raz vyhlásil, že dám 10 tisíc dolárov odmenu tomu novinárovi, ktorý preukáže, že ho predseda vlády nútil niečo písať alebo ho zbavil slobody písať. A nikto tie peniaze nechce. Pokiaľ ide o vývoj v žurnalistike, má inú hranicu. Za prvé výber si robí občan. Tým, že provládnych je málo, ale opozičných veľmi veľa, majú jednu vzorku obyvateľstva, s ktorou pracujú, a strácajú ekonomický základ. Ale to je ich vývoj, to nerobí vláda. Druhá záležitosť, že ak tu hovoríme o zodpovednosti spoločenskej, tá nie je podporená zákonom. Zo zákona je podporená vtedy, keď poškodzuje česť a záujem, obchodný záujem niekoho iného, a táto ochrana je v každom demokratickom štáte, že má právo na ochranu cti."

Skryť Vypnúť reklamu

P. LENDVAI: "Ešte som sa nestretol s politikom, ktorý by mal rád novinárov .U vás aj u nás. Aj francúzsky filozof MONTESQUIEU povedal, ak nepočujeme v istej krajine žiaden spor, tak to nie je slobodná krajina. Čiže je to dobrá vec, že sa tu diskutuje. Dnes máte koalíciu, zajtra možno budete mať inú, vy máte vplyv na zákony, ale aj u nás alebo napr. v Amerike má aj opozícia určitú úlohu. Vy ste spomínali väčšinu, áno, máte väčšinu, ale nie totálnu väčšinu a to je ten rozdiel. Akým spôsobom možno zabezpečiť, aby skutočne aj kritická tlač mohla existovať?"

V. MEČIAR: "Keď som bol v opozícii, za 9 mesiacov som bol dvakrát v televízii a nikoho to na Západe nehýbalo, že mi nikto nedáva v televízii priestor. Keď som nes vo vláde a informujem o činnosti vlády, nevidím, prečo má mať predseda strany, ktorá má v parlamente povedzme 7-krát menej poslancov ako my alebo menšiu podporu obyvateľstva, ten istý časový priestor ako predseda vlády. Veď vláda je vec verejná, inštitúcia všetkých občanov. Strana je záujem jeho úzkej skupiny. Čiže toto je rozdiel v tom hodnotení minutáže a tá sa hodnotí tak, že predseda vlády má mať toľko isto minút ako každý jeden predseda opozičnej strany. S tým nemôžem súhlasiť. Ako predseda vlády informujem len o činnosti vlády a o otázkach vlády. Nezaujímam stanovisko, pokiaľ nemusím, k činnosti iných politických subjektov a politických strán. Nevstupujem do politického boja s nimi na pôde televízie alebo rozhlasu, aj keď dostávam otázky v tomto smere, skôr ustúpim, aby neboli."

Skryť Vypnúť reklamu

P. LENDVAI: "Budú u vás predčasné voľby, chceli by ste ich?"

V. MEČIAR: "Ak by sa mala situácia vyvíjať k nejakému rozpadu parlamentu, že predčasné voľby by boli demokratickým riešením, ale pre SR by bolo mimoriadne úspešné, najmä v týchto medzinárodne politických súvislostiach, keby sme už dokončili aspoň jedno štvorročné obdobie normálne. Už boli jedny predčasné a vyriešili zmenu pomeru síl, ale nestabilizovali pomery. Dnes máme v parlamente 17 strán. Ak voľby budú v 98., bude stabilizovanejšia situácia, bude ich podstatne menej. No a potom je tu niekoľko momentov, že naša podpora voličská sa nezmenšuje. Tá je stabilizovaná, pokračuje tak, že náš najbližší partner má 3,5-krát menšiu podporu ako my. Pokiaľ ide o spôsob vládnutia a podobne, buď sa to niekto naučí, alebo to má v sebe. Ja som sa to nemal kde učiť, ale ten štát funguje, všetky inštitúcie sú funkčné."

Skryť Vypnúť reklamu

P. LEDNVAI: "Ak by ste prehrali voľby 98, tak odchádzate z politiky?"

V. MEČIAR: "Ak by sme voľby v roku 94 vyhrali, ale mali menej ako 30 percent, nie som v politike. Ak by sme voľby prehrali, je moja povinnosť odísť z politiky. Nechcem predchádzať voľbám v 98., ale môžete byť istí, že ich znovu vyhráme."

P. LENDVAI: "Vráťme sa k Európskej únii a k NATO. Pani Clintonová vás navštívila, pani Albrightová sa vraj kriticky vyjadrila v rozhovore s vami. Potom tu bol demarš od Európskej únie. Domnievate sa, že tento deficit v súvislosti s EÚ a ATO, deficit týkajúci sa imidžu SR, môžete vylepšiť alebo konštatujete - nezaujíma ma, čo rozprávajú Američania, nezaujíma ma, čo hovorí EÚ, keď nás nechcú, tak si pôjdeme svojou cestou?"

Skryť Vypnúť reklamu

V. MEČIAR: "Všetky krajiny nám hovoria - stabilizujte vzťahy ústavných orgánov, zmeňte kultúru opozície a vládnej koalície a upokojte situáciu vo vnútri. To nám hovoria tretí rok. A potvrdzujú toto stanovisko opakovane. Pritom sa dostávame do situácie, keď my hovoríme, ako to urobiť. Znížiť hranicu konfrontácie: Vláda prestala od jesene atakovať a stala sa sama predmetom ataku. Stiahli sme sa a nepomohlo to. Hovoríme opozícii a koalícii - dohodnime sa na niektorých krokoch, ktoré by zmiernili náš postoj v zahraničí. Lenže zasa opozícia má vybudované isté vplyvové bázy v zahraničí. A my hovoríme - zmiernime v týchto inštitúciách a neprenášajme vnútropolitický boj do nich, to je nekultúrne. A nejde to tak rýchlo. Čiže dostávame sa do situácií, keď treba týmto hľadiskám vyhovieť, a hľadáme spôsob ako. Urobiť jednoduchú zmenu vlády, že by sme pustili terajšiu opozíciu naspäť k vláde? Veď sme im to v 94. ponúkli a ušli z nej. Naviac, čo by sa zmenilo? Terajšia vládna koalícia s väčšinou v parlamente by bojovala proti novej vláde, keby bola v opozícii sama. To by zápas neprestal. Výmena osôb vo vláde bola, nepomohlo. Musím počúvať tú opozíciu, lebo nemôžem abstrahovať od toho, čo v spoločnosti chce, čo deklaruje na verejnosti. Znovu hovorím, ak kresťanskí demokrati deklarujú, že idú do novej revolúcie, a hrozia zatýkaním ľudí, musím to počúvať."

Skryť Vypnúť reklamu

P. LENDVAI: "Pán Čarnogurský chce revolúciu? Ešte som takého mierumilovného revolucionára nevidel, nedokážem si predstaviť, že by tu chcel nejakú revolúciu voči Vladimírovi Mečiarovi."

V. MEČIAR: "Teraz hovorí o modrej revolúcii hovorí a programuje ju a propaguje ju. Ja ho vidím a poznám inak, lebo s ním žijem. Ak mi časť politikov hovorí, že ich osudy štátu tak ďaleko nezaujímajú, že majú len svoje autonomistické princípy, musím ich vnímať. To potrebuje čas a teraz sme v situácii, keď o rozšírení NATO sa bude rozhodovať začiatkom budúceho roku, no a ja stojím pred otázkou, ako do začiatku roku všetko toto zabezpečiť. Mnoho vecí a kritiky, ktorá ide zo Západu, sa u nás absolútne míňa účinkom, pretože ona ide mimo reality. (...) Pokiaľ ide o vstup do EÚ, nepochybujem, do roku 98 budú pomery do takej miery usporiadané, pretože nastal výrazný pozitívny pohyb medzi obyvateľmi. Moja úloha je urobiť všetko pre to, aby sme získali dôveru k rozhovorom v 98., a pokúsiť sa zachrániť do jari 1997 všetko, čo sa ešte zachrániť dá. Ozaj máte pravdu, že negatívnych signálov o pochybnostiach o Slovensku je dosť. Bol by som veľmi nerád, aby sa tieto negatívne signály považovali za jedinú príčinu a zakrývalo sa, že prebiehajú tu aj isté rozhovory istých mocností, ktoré spolu musia nájsť hranicu dohôd a záujmov v Európe, aby nám nevznikli dve Európy. A to je realita, o ktorej nikto nechce hovoriť, ktoré tiež prebiehajú a ktoré tiež formujú postoj k Slovensku. Čiže ono to nie je iba naša vnútorná vec, aj keď náš vývoj vo vnútri je iba naša vnútorná vec. Takže preto globálny pohyb celej Európy a vývoj na Slovensku nestaviame do protikladu, ale nemusí to byť vždy totožné, niekedy to môže byť aj účelové zneužitie faktov voči Slovensku. Demokracia sa nedá zvonku nariadiť, demokracia musí prísť znútra. A znútra môže prísť len za cenu vývoja. A vývoj na Slovensku bezpochyby je a je pozitívny, aj keď výsledok ešte nie je."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  2. Nové číslo Historickej revue
  3. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  4. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  6. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  7. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  9. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  1. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  4. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  7. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  8. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  9. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  10. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 21 932
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 12 865
  3. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 11 908
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 10 815
  5. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 9 630
  6. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 8 825
  7. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 8 597
  8. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 8 309
  9. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 6 486
  10. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 6 419
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu