Pokiaľ Mekkou opery počas letnej sezóny je už po dlhé desaťročia talianska Arena di Verona, klasická opereta si v ostatných rokoch tiež našla svoje "kultové" sídlo. Rakúsky Mörbisch, osemdesiat kilometrov vzdialený od Bratislavy, je miestom operetných večerov pod voľnou oblohou už 39 rokov. No až uplynulé sezóny, zásluhou intendanta Haralda Serafina, bývalého známeho speváka, pozdvihli Seefestspiele Mörbisch na úroveň medzinárodne akceptovaného festivalu. Jeho prvoradou atrakciou je scéna umiestená priamo na Neziderskom jazere, ktorého plocha 3 600 metrov štvorcových (je najväčším jazerným javiskom v Európe) poskytuje nebývalú možnosť pre režijnú a výtvarnú fantáziu. Prírodná kulisa, podporená najmodernejšími vymoženosťami svetelnej techniky, využitie efektov viazaných na spätosť s vodou, inšpiruje inscenátorov siahnuť po takých postupoch, aké v kamennom divadle neprichádzajú do úvahy. Nad jazerom je vybudovaná tribúna s kapacitou štyri a pol tisíca miest. Keď si ich vynásobíme počtom dvadsiatich ôsmich predstavení, vyjde nám, že počas júla a augusta `96 navštívi festival v Mörbischi takmer 130 tisíc divákov. Z miestnych zdrojov sa dozvedáme, že všetky večery sú už od februára vypredané...
A napokon to najdôležitejšie. Tohtoročný program tvoril Netopier od Johanna Straussa, pravá viedenská klasická opereta, ktorej hudobné nároky sú zhodné s operou. Réžie sa ujal Elmar Ottenthal a spolu s výtvarníkom Rolfom Langenfassom v plnej miere využil možnosti exteriéru, optických efektov a čarovania so svetlom, no s rovnakou starostlivosťou sa venoval i javiskovým detailom. Predstavenie tak dýchalo štýlovo presnou atmosférou, komické scény a improvizácie boli vkusné, hralo sa s chuťou a zmyslom pre mieru. Špecifickosť prostredia umožňovala tvorcom vniesť do produkcie i ďalšie dômyselné postupy (veľký kašírovaný netopier letiaci ponad hľadiskom počas predohry, prítomnosť živého koňa...), vrcholiace veľkolepým ohňostrojom. Výbornú úroveň dosahovala i hudobná stránka inscenácie, ktorú zaistil naslovovzatý majster operetnej taktovky Rudolf Bibl. Hlavné postavy stvárnili poprední operní sólisti S. Dussmannová (Rosalinda), P. Edelmann (Eisenstein), A. Stefanowicz (Orlofsky), komickú rolu Froscha si s chuťou zahral populárny T. Podgorski. Veľký úspech zožali tiež skvelí tanečníci slovenského SĽUK-u, pozvaní na základe ich vlaňajšieho vystúpenia v Mörbischi.
