Piatok, 5. marec, 2021 | Meniny má FridrichKrížovkyKrížovky

"... bohužiaľ, nie však v tejto chvíli!" *Podľa Helmuta Kohla má Slovensko predpoklady pre vstup do Európskej únie, ale...

Od posledných parlamentných volieb sa slovenská vládna politika pohybuje vo dvoch líniách. Smer prvej stanovila ustanovujúca schôdza dnešného parlamentu. Smer druhej naprogramovalo programové vyhlásenie tretej Mečiarovej vlády. Tieto línie sú zjavne ...

Od posledných parlamentných volieb sa slovenská vládna politika pohybuje vo dvoch líniách. Smer prvej stanovila ustanovujúca schôdza dnešného parlamentu. Smer druhej naprogramovalo programové vyhlásenie tretej Mečiarovej vlády. Tieto línie sú zjavne protismerné. Jedna odkláňa Slovensko od NATO i Európskej únie, druhá označuje čo najskoršie členstvo v nich za prioritný vládny cieľ. Keďže parlamentná väčšina i koaličná vláda sa pohybujú vo dvoch líniách i obidvoch smeroch, Slovensko sa nehýbe z miesta. Zaostalo za svojimi susedmi, ale predovšetkým za svojimi možnosťami. Ak nielen o ľuďoch, ale aj o krajinách možno povedať, že by mali byť tým, čím by byť mohli, potom Slovensko malo byť v prvej skupine integrovaných štátov. Podľa všetkého však nebude. Helmut Kohl, politik, ktorý prvý "zabúdal" na Slovensko pri zmienkach o uchádzačoch, prvý povedal aj dôvod, prečo ho vynecháva: Podľa neho má síce predoklady pre vstup do Európskej únie, "bohužiaľ, nie však v tejto chvíli".

Skryť Vypnúť reklamu

Na Slovensku o Slovensku

"Nie veľmi je nám jasné želanie niektorých východoeurópskych štátov, ktoré sa snažia čo najskôr dostať do NATO. Prečo? Proti komu je to namierené? Dovoľte mi položiť tieto otázky... Nám v Rusku vonkoncom nie sú ľahostajné takéto snahy. Prečo sa tak ponáhľate? Prejde čas a všeličo sa utrasie."

VIKTOR ČERNOMYRDIN, ruský premiér - 8. februára 1995

"Európska únia nie je voči nikomu predpojatá. Dúfame, že Slovensko podmienky splní a že bude v prvej línii integrácie."

HANS VAN DE BROEK, člen Európskej komisie - 9. februára 1996

"Politická stabilita a reálna demokracia sú pre nás veľmi dôležitými kritériami a budú sa aplikovať na všetky kandidátske krajiny."

JAVIER SOLANA, generálny tajomník NATO v odpovedi na otázku, či aliancii alebo jej štátom prekáža niečo na Slovensku - 28. apríla 1996

Skryť Vypnúť reklamu

"Hovorila som preto o dôležitosti skutočného demokratizačného procesu v krajine, aby naša podpora mohla byť ešte kompletnejšia. Chceme vidieť Slovensko plne integrované v západnom spoločenstve. Byť časťou tohto spoločenstva však nie je dar, treba si to zaslúžiť."

MADELEINE ALBRIGHTOVÁ, veľvyslankyňa USA v OSN, po rozhovore s Vladimírom Mečiarom - 5. júla 1996

ZVYKNITE SI,

JE PO VOĽBÁCH!

Na ustanovujúcej schôdzi parlamentu v novembri 1994 strany vznikajúcej vládnej koalície najskôr predviedli, že nemienia rešpektovať výsledky volieb a od nich odvodenú zásadu pomerného zastúpenia vo výboroch Národnej rady SR.

Prvá schôdza Národnej rady SR plynule prešla do druhej a výsledkom bola dlhá parlamentná noc. Počas nej nová koaličná väčšina zrušila privatizačné rozhodnutia Moravčíkovej vlády od 6. septembra 1994 (tento krok neskôr Ústavný súd SR vyhlásil za protiústavný). Privatizačné kompetencie vlády previedla kaolícia na Fond národného majetku (či je to v súlade s naším základným zákonom Ústavný súd SR ešte posudzuje). Väčšina v parlamente odvolala starých členov Rady Slovenského rozhlasu, navrhla a zvolila nových - iba svojich. Nová rada navrhla odvolať starého riaditeľa a vymenovať nového - poslanca HZDS. Koaličná väčšina ho hneď aj zvolila. Koalícia odvolala členov starej Rady Slovenskej televízie a zvolila nových - sebe blízkych. Odvolala predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, navrhla odvolať starého generálneho prokurátora a vymenovať nového, odvolala členov starého Prezídia Fondu národného majetku a zvolila nových - už len svojich. Zvolila nových členov Osobitného kontrolného orgánu NR SR pre kontrolu činnosti SIS - iba z poslancov HZDS, ZRS a SNS.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa parlament po takmer 23-hodinovom rokovaní rozišiel, 38 ľudí na dôležitých postoch vystriedali ľudia, ktorým dala moc dlhá parlamentná noc... Protesty opozície neboli nič platné. Nočnú operáciu riadil a usmerňoval poslanec Mečiar, ktorý protestujúcim vysvetlil, o čo ide: "Zvyknite si, je po voľbách! Politicky nerobíme nič iné, len to, čo občania od nás čakajú. Uvádzame výsledky volieb do praktického života." O týždeň neskôr tento výrok citoval denník The New York Times vo svojom úvodníku. Aj v ďalekej Amerike mali z nočného maratónu i toho, že "Slovensko vrátil späť do zlých starých dní", silné dojmy. Dokonca také, že sa úvodník končil odporúčaním: "Washingtomn i Brusel by urobili dobre, keby dôrazne dali na vedomie, že klub je uzatvorený pre tých, ktorí pošliapavajú demokraciu."

Skryť Vypnúť reklamu

PRE INÝCH INÁ MOŽNOSŤ NIE JE

Dvadsať dní po dlhej noci nemecká veľvyslankyňa spolu so svojím francúzskym kolegom odovzdali slovenským predstaviteľom demarš Európskej únie. Táto organizácia v ňom priznala, že "je znepokojená niektorými javmi politického vývoja od volieb" a dala najavo očakávanie, že "Slovensko, starostlivo zvažujúc svoje vlastné záujmy, bude dôsledne pokračovať v ceste demokratických reforiem". Pani Zenkerová podala k tomu aj ústny výklad: Slovensko je suverénny štát a môže prijímať také rozhodnutia, aké uzná za vhodné. Európska únia je však klubom so záväznými pravidlami. Ak doň chce niekto vstúpiť, musí ich dodržiavať... Je to naozaj veľmi prosté a jednoznačné posolstvo. Prijal ho aj Vladimír Mečiar - ale tak, že ho podal ďalej...

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa vo februári 1996 Michal Tvarožek opýtal na Klausove výhrady k politike EÚ, slovenský premiér odpovedal v štýle pani Zenkerovej: "Pán premiér Klaus bol ale hneď upozornený, že nie on prijíma Európsku úniu, ale on vstupuje do Európskej únie. Preto ten, kto tvorí spoločnosť alebo klub, určuje pravidlá, a ten, kto chce ísť doň, buď tie pravidlá akceptuje, alebo nevstúpi. Iná možnosť tu nie je." Vladimír Mečiar síce vie, že "iná možnosť tu nie je", napriek tomu vyše dvadsať mesiacov skúša, či sa predsa len nejaká iná pre neho i jeho vládu nenájde.

Fakt, že sa demarš minul s účinkom, bolo zjavné už so spôsobu, akým o ňom vtedajší poslanec Mečiar hovoril. Vyslovene ho totiž zľahčoval: "To sú všetko hlúposti. Demarš je myslený v podstate pozitívne... Obsah vôbec nie je taký, ako sa v médiách interpretuje. Nič sa nestalo." Ivan Gašparovič sa k nemu pridal - vraj v ňom nie je "nič, čo by mohlo Slovensko znepokojiť, že ho Európa neprijme... Existuje iba jemná výčitka o rýchlosti konania parlamentu a to je všetko". Ak by po týchto falošných rečiach nasledovali tiché kroky primerané obsahu demaršu, dalo by sa to uzavrieť jemnou výčitkou, že klamať sa nemá. No spôsob, akým vládna koalícia povýšila lož na systém, ťažko poškodil záujmy krajiny i jej občanov, takže zhovievavosť tu naozaj nie je namieste.

Skryť Vypnúť reklamu

HOVORIAC AKO PRIATEĽ VÁM MUSÍM POVEDAŤ

Skutočnosť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky, aby sa stala členom NATO a Európskej únie, je taká očividná, že sa dostala aj do programového vyhlásenia tretej Mečiarovej vlády. Slovensko má geografické, geopolitické, ekonomické, sociálne, kultúrne i ľudské predpoklady, aby bolo prijaté medzi prvými. Jediné, čoho sa mu mu nedostáva, je predpoklad politický - chýba ochota koalície akceptovať pravidlá klubu.

Na jar roku 1995 sa poslankyni Zelenayovej nechtiac podarilo vyjadriť koncentrát toho, čo má na mysli vládna moc, keď používa slovo demokracia. Podľa nej "demokraciu vnímajú aj iné štáty autoritatívne, hovorí sa o nej, že je to teror väčšiny... Všetci s tým súhlasia, tak prečo my chceme z toho robiť niečo iné?" Vládnuca garnitúra aj po demarši pokračovala v štýle vládnutia ako teroru väčšiny. Bez akýchkoľvek dôkazov obvinila prezidenta, že zneužíval tajnú službu a využila svoju početnú prevahu, aby to dostala do parlamentného uznesenia. Predseda vlády pred zahraničnými novinármi naznačoval, že medzi Nixonom a Kováčom veľký rozdiel nebude: "Iste prezident Nixon nemontoval odpočúvacie zariadenia v kanceláriách iných strán." Jeho podpredsedníčka Keltošová prešla od narážok k priamemu stotožňovaniu Watergate a toho, čo koaličná väčšina pripísala hlave štátu. Americké veľvyslanectvo preto vydalo vyhlásenie. Pripomenulo v ňom, že prezident Nixon odstúpil po podrobnom vyšetrovaní, ktoré viedli kongresové výbory. V nich mali zastúpenie obidve politické strany, pričom vypočúvania boli prístupné verejnosti. Ďalej sa prípadom zaoberal osobitný prokurátor, ktorý bol chránený pred politickým zasahovaním... Tam, kde HZDS nevidelo odlišnosti, veľvyslanectvo postrehlo priepastný rozdiel.

Skryť Vypnúť reklamu

Britský veľvyslanec Peter Harborn sa v máji 1995 prihlásil na rozhovor k ministrovi Schenkovi a začal ho slovami: "My vo Veľkej Británii sme vaši priatelia a hovoriac ako priateľ vám musím povedať..." Nasledoval výpočet pochybení a prešľapov, ktorých sa vládna koalícia dopustila voči prezidentovi. Záver bol jednoznačný: "Takýto postup by bol nepredstaviteľný v krajinách Európskej únie i v USA, a preto, ak je záujmom Slovenska adaptovať sa na európske normy, tento krok nepomohol a je krokom späť. Toto nie je len môj osobný názor, dostal som pokyny, aby som vám predniesol toto stanovisko." Takýchto príbehov a rozhovorov bolo aj v lete i na jeseň roku 1995 dosť. Keďže predstavitelia moci na Slovensku nereagovali na pripomienky veľvyslancov Európskej únie, v októbri a novembri 1995 prišiel opäť čas demaršov.

Skryť Vypnúť reklamu

DEMARŠE AKO OD HITLERA A BREŽNEVA

Nasledovali rýchlo za sebou - najskôr od Európskej únie, potom od vlády USA a nakoniec prišla rezolúcia Európskeho parlamentu. Všetky pripomínali, že krajina, ktorá sa chce stať členom európskych a transatlantických štruktúr, musí rešpektovať demokraciu a ľudské práva na kvalitatívne vyššej úrovni. Slovenskej vládnej moci spoločne tlmočili, čo jej v priebehu roka opakovali mnohí individuálne - že v tomto ohľade zjavne nespĺňa nároky ani očakávania.

Slovenský premiér reagoval podráždene. Text, ktorý mu doručili predstavitelia EÚ, skončil na vládnej pohovke, lebo nemal záujem si ho vziať. Veľvyslancovi Russelovi hneď a zaraz povedal, že čo sa týka vlády USA, trvá jej neschopnosť viesť rovnoprávny dialóg na najvyššej úrovni s predstaviteľmi SR. Vo vzťahu k verejnosti rozohral tú istú etudu ako po v novembri 1994 - vraj o nič nejde, je to len aide-memoire. Kým nebol obsah demaršu známy, tvrdil, že nie je proti vláde a že nemá ani podporiť prezidenta: "Demarš je adresovaný všetkým ústavným činiteľom vrátane hlavy štátu." O dva týždne neskôr však už hovoril pravý opak: "Ak tieto inštitúcie začínajú vystupovať proti legitímnej vláde, lebo nezakryte podporujú tých, čo sú proti nej, tak vlastne menia krehký vnútorný pomer síl na Slovensku." Ak on len naznačoval, že ide o zasahovanie do našich vnútorných vecí, predseda SNS to povedal bez okolkov. O demarši vlády USA tvrdil, že je "transparentnou ukážkou medzinárodného smerovania aktivít proti mladej Slovenskej republike a hrubým zasahovaním do vnútorných vecí Slovenska". Poslankyňa Belohorská to isté povedala o demarši EÚ a dodala, že "takéto rozhodnutie pred osemdesiatym deviatym neurobil ani Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a to už je čo povedať".

Skryť Vypnúť reklamu

Na konferencii v Berlíne sa Vladimír Mečiar pred medzinárodným publikom sťažoval, že rozhodovanie o nás bez nás už tu bolo v roku 1938, 1939 a 1968 a opäť sa zopakovalo v novembri 1995. Túto jeho ideu dotvoril vtedajší hovorca HZDS Stanislav Háber a zverejnil ju ako vyhlásenie hnutia: "V súvislosti s rezolúciou Európskeho parlamentu voči Slovensku pripomína HZDS nedávnu históriu, keď vodca nacistického Nemecka posielal najprv štátom demarše a potom ich obsadil tankmi. Takisto i vodca Sovietskeho zväzu posielal v roku 1968 demarše Československu a potom našu krajinu obsadil okupačnými vojskami Varšavskej zmluvy..." Práve toto vyhlásenie, pre ktoré musel hovorca hnutia odísť, lebo čo je veľa, je veľa, sa zapáčilo pánu Ľuptákovi, predsedovi ďalšej vládnej strany: "Je to pravda, že takéto demarše chodili niekedy z Ruska, niekedy ich posielali západné krajiny alebo Nemecko... Naša strana súhlasí s vyhlásením HZDS, veď sme koaličná strana."

Skryť Vypnúť reklamu

Na slušne formulované upozornenie, čím Slovensko samo komplikuje svoje postavenie uchádzača o členstvo v aliancii a EÚ, najvyšší koaliční predstavitelia teda odpovedali neopakovateľnou zmesou primitivizmu, arogancie a urážok. No stav, na ktorý boli upozornení, ponechali bez zmien.

SLOVENSKO AKO SYMBOL - ALE ČOHO?

V ten istý deň, keď sa v novinách objavila informácia, že Európsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej vyzval vládu SR, aby rešpektovala základné princípy demokracie a právneho štátu, bola v nich aj správa, že na odporúčanie veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave má slovenský premiér prevziať čestný doktorát Lomonosovovej univerzity... O mesiac sa tak naozaj stalo. Nemecký týždenník Der Spiegel potom citoval, čo Mečiar povedal na novoročnom mítingu HZDS v januári 1996: "Prvý doktorát dostal Goethe, 162. Clinton - a 163. som ja." Spiegel to aj komentoval: "Mečiar podvádzal. Goethe totiž nikdy doktorát na Lomonosovovej univerzite nedostal." Detail, že premiér podvádzal aj v takej okrajovej záležitosti, si na Slovensku nik ani len nevšimol. Pozornosť na seba strhli oveľa dôležitejšie vyhlásenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Denník HZDS napríklad priniesol informáciu, že počas rokovania vlády "niektorí ministri upozornili, že... ak tu Balkán nemáme, pokúsia sa nám ho vytvoriť umelo, pretože Slovensko ako symbol nezávislého úspešného vývoja a vlastnej cesty môže byť pre mnohé zahraničné kruhy nebezpečné". To je ukážkový príklad rozpoltenosti slovenského establishmentu - vie, že budúcnosť krajiny závisí od NATO a EÚ, ale keď je nimi kritizovaný, nenapadne mu nič lepšie, ako nehanebne tvrdiť, že im prekáža "nezávislý úspešný vývoj Slovenska a jeho vlastná cesta"! Ruský veľvyslanec Jastržembskij, ktorý slovenskej vláde hovorí, čo si želá počuť, prevzal túto interpretáciu jej ťažkostí a zopakoval ju ako vlastný názor v rozhovore pre ruské noviny. On totiž veľmi dobre vie, čo robí i prečo.

Skryť Vypnúť reklamu

Polrok, ktorý uplynul od druhej vlny demaršov, západných diplomatov a ich vlády iba utvrdil v názore, že komu niet rady, tomu niet pomoci. Helmut Kohl preto pred troma dňami vyhlásil, že "v súčasnosti sa predpoklady (pre vstup Slovenska do EÚ - pozn. M. L.) nezlepšili, skôr zhoršili". Kritika členských štátov Európskej únie svojho asociovaného člena nadobudla otvorenú formu. Ale takú nadobudla aj averzia stúpencov vládnuceho hnutia k programovému cieľu vlády.

Na májovom mítingu predseda HZDS položil publiku rečnícku otázku: "Máme si hľadať bezpečnosť v rámci NATO?" Hlas ľudu v športovej hale odpovedal: "Nie." "Je aj iná alternatíva?" Hlasy: "Áno." Predseda mohol uzavrieť: "Preto chceme o týchto otázkach diskutovať, aby bol pripravený program, lebo v rozhodujúcom dôsledku rozhodujú občania." Ozval sa potlesk... Tlieskali tí, čo v decembri 1995 aplaudovali aj Augustínovi Húskovi. Lenže vtedy hovoril, že "musíme hľadať najlepšie vzťahy s európskym okolím. Vyše 60 percent ekonomických vzťahov realizujeme s krajinami, ktoré sú asociované v EÚ. Týka sa to aj NATO..." Konštatoval tým objektívny limit pre politickú ľubovôľu. Aliancia i EÚ sa bez Slovenska zaobídu. Naopak to neplatí. Tretia Mečiarova vláda, okrem toho, že poškodila krajinu ako celok, ohrozila aj svojich vlastných ľudí - tých, ktorí vďaka privatizácii prišli k majetkom. Aby z nich niečo mali, potrebujú integráciu. Potrebujú, čo im dnešná garnitúra nemôže a nevie dať. O nejaký čas uvidíme, čo z toho vyplynie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Láka ťa svet? Študuj v Nitre, je ako Rím na 7 pahorkoch
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. Ročný magister v data science v Prahe odštartuje tvoju kariéru!
  4. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  5. Mysli na svoju budúcnosť!
  6. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  7. Nové číslo Historickej revue
  8. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  9. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  10. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  1. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  2. Last chance to get The Slovak Spectator discounted subscription
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  4. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  7. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  8. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  9. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  10. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 19 178
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 15 770
  3. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 12 587
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 9 451
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 9 208
  6. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 8 338
  7. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 517
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 218
  9. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 672
  10. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 182
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu