rakovinou fašizmu. Tragédie, ktoré vyplývali z neľútostnej stalinskej politiky, boli neľudské, údesné. Ale fašizmus hrozil úplným zdemolovaním zemegule a vykynožením ľudstva (nezabudnime na hrozbu použitia ničivých tajných zbraní hitlerovským Nemeckom).
SDĽ na čele s Jozefom Migašom predkladá slovenskej verejnosti - na prekrytie svojej buď naivnej, buď falošnej júnovej politickej aktivity-neaktivity - ako hrdinstvo a nevídaný úspech, že sa práve teraz strana politicky osamostatnila a zviditeľnila ("vymanili sme sa z bloku pravicových opozičných strán" - tvrdí Migaš 3. 7. 96 v SMERE), a to tým, že pomohla HZDS a Mečiarovi opäť raz vyviaznuť z blamáže permanentných politických dobrodružstiev a z dôsledkov za hazardovanie s postavením Slovenska v Európe 21. storočia. Takže Migaš by mal vysvetliť aspoň voličom a prívržencom SDĽ, ak už nie celej verejnosti, čo tu a v tomto čase považuje za politickú prioritu opozičnej strany bez ohľadu na jej ľavicovosť, pravicovosť, liberálnosť alebo kresťanskosť. Ak sa Slovensko ocitne zásluhou väčšinového symptómu so systematickým obmedzovaním občianskych slobôd medzi nerešpektovanými postkomunistickými krajinami na dne ľudskej dôstojnosti, akú hodnotu bude mať ľavicovosť prevalcovanej strany? A samostatná politika v postoji na kolenách alebo priam na bruchu pred vševládcami? Nech už bola weissovská SDĽ akákoľvek, mohla sa spoliehať na veľkú časť inteligentných, vzdelaných a rozhľadených technikov, intelektuálov, robotníkov. Menej vyspelých sa zmocnilo Ľuptákovo ZRS, kariérychtivých HZDS. Ak len nemá predseda SDĽ egoistické zámery, koho chce očarovať svojou úzkoprsou politikou? Ktoré občianske skupiny?
A pointa: Migaš tvrdo kritizuje Mečiara (SNS a ZRS rozkrádali spolu s Mečiarom) - a Mečiar, proti svojej povahe a navzdory svojim spôsobom, chváli a vyzdvihuje nové vedenie SDĽ, čiže Migaša (funkcionári SDĽ sa vymanili z úzkostraníckych záujmov; postavili sa za záujem štátu, uprednostnili ho na prvé miesto), ba dvíha ich až na svoj piedestál: To doteraz v histórii politických strán na Slovensku s výnimkou nás nik neurobil - 4. 7. 96!
Zodpovední, korektní, skúsení ľudia sa obávajú o osud Slovenska a jeho občanov. Migaš, Fico, Fogaš sa obávajú o osud ľavicovosti a vyhranenosti SDĽ. Slovensko sa na niekoľko rokov môže stať priepasťou. V nej sa skôr alebo neskôr prepadnú aj demokraticky zmýšľajúci ľavicoví socialisti. A potom nikoho nebude zaujímať ich vzťah ku KDH. Bude totiž už len jedna strana. A občania v područí byrokratov, poslušných ústredným, krajským a okresným politbyrám. Ako za čias, keď ešte občania, ich dane a ich štát patrili inej jednej strane, predchodkyni dnešnej SDĽ. Nepoškvrnene ľavicovej SDĽ.
# # #
HZDS svoje sny a zámery jednoznačne formulovalo striedavo Vladimírom Mečiarom a Oľgou Keltošovou: zredukovať politické aktivity do pôsobnosti dvoch strán - z nich jednou, od extrémneho prava cez stred až do extrémneho ľava, by bolo HZDS, a druhou v zrkadlovom obraze a v zminimalizovanej podobe iné, slabšie beztvaré zoskupenie - pričom pre Slovensko by bolo skvelé, keby sa teror väčšiny mohol uplatňovať nielen bez koaličných partnerov, ale aj cez ústavnú silu HZDS: meniť podľa svojich potrieb Ústavu SR a úplne samo odvolávať a voliť prezidenta. Aké miesto by v tomto sne a zámere mala asi SDĽ?
# # #
Treba však povedať, že táto poznámka môže mať svoj zmysel aj pre špičky iných, samostatne hospodáriacich opozičných strán. Ak márnomyseľnosť a pohodlný alibizmus ktoréhokoľvek vodcu prekryje základný cieľ politického subjektu, najprv to existenčne ohrozí radových podporovateľov hnutí, únií a strán, potom červotočivo nahlodá myšlienkovú bázu zoskupenia, a po voľbách veľmi pravdepodobne vykopne aj niektorých sebaistých lídrov z ich predsa len solídne imunitou a finančne zabezpečených poslaneckých kresiel.
# # #
Mečiar bol v posledných mesiacoch zoslabnutý nielen fyzicky, ale aj politicky.
Pravda, jeho protivníci-oponenti sú, a permanentne, ešte slabší.
Kedy sa už prestanú vyhovárať - na Mečiara?
