Túžba "mocných" riadiť kultúru už znovu mátoží krajinou. Našťastie, je už naozaj iná doba - i keď to napohľad tak nevyzerá - a začína vládnuť aj iný mrav. Môžeme síce sledovať rôznych vysokých ministerských úradníkov, intendantov a inšpektorov ako s prísnou tvárou blúdia Slovenskom a vynucujú si vážnosť u svojich podriadených, ale čo rozhľadenejší pozorovateľ, to s pobavenejším úškrnom na perách sleduje ich kocúrkovskú dôležitosť.
Skeptik bude mať určite voči mojim tvrdeniam výhrady a nemožno sa mu čudovať. Direktívne a nekompetentné rozhodnutia ministerstva kultúry naozaj veľa optimizmu nikomu nepridávajú. Ja však vychádzam z reálneho stavu vecí. Chodiac po Slovensku nachádzam nejeden príklad správy vecí verejných v kultúre, v ktorého rámci schopnosti ľudí zdola pretromfli riadiacu tuposť úradníkov zhora. Vari najlepším dokladom môjho tvrdenia je prechádzka prázdninovým Popradom. Táto, azda najperspektívnejšia turistická metropola Slovenska, už dnes patrí aj k významným kultúrnym centrám. Poprad je počtom obyvateľov neveľké, ale vďaka prírodnému bohatstvu Vysokých Tatier a kultúrnemu zázemiu Spiša nezvyčajne príťažlivé mesto a navyše má už dnes ten typ kultúrnych inštitúcií, ktoré chýbajú v podstatne väčších mestách. Ich prehliadku môžeme začať hneď skraja, na Námestí sv. Egídia. Kníhkupectvo Christiania, ktoré vlastní a spravuje Paťo Strážaj, dokáže z vlastných zdrojov prevádzkovať prednáškovú (ale aj koncertnú, či filmovú) sieň pre osemdesiat ľudí, ktorá uvádza rovnako koncerty Vladimíra Mertu, Ivy Bittovej či Andreja Šebana ako veľkoplošnú videoprojekciu z Woodstocku i prednáškové cykly o súčasnom umení alebo o drogách. Asi štyristo metrov od Christianie smerom k železničnej stanici je Elektráreň, výstavný objekt Tatranskej galérie, kde od začiatku júla do konca septembra vystavuje výtvarná skupina Art Attack z New Yorku. Títo vynikajúci Američania neprišli do Popradu ani náhodou, ani na základe medzištátnych kultúrnych dohôd, ale vďaka osobným kontaktom kunsthistoričky Lucie Benickej. Je to navyše ona, ktorá vďaka podpore pobočky Investičnej a rozvojovej banky v Poprade pripravila pre milovníkov fotografie prekvapenie celoslovenského významu. Popradský Dom fotografie (funguje od 16. marca 1996) je jedinou inštitúciou svojho druhu na Slovensku. Výstavná sieň, študijná miestnosť s katalógmi a milá usmiata pani, ktorá vás vždy ponúkne dobrou kávou: všetko v dokonalej súhre a prístupné verejnosti (vzor nielen pre všetky bratislavské galérie, ale aj pre nadácie venujúce sa umeniu). Na záver krátkej exkurzie Dom priateľstva národov na opačnom konci námestia. Slúži ako miesto verejných stretnutí pre všetkých priaznivcov kultúr, ktoré majú svoje inštitúty v hlavnom meste. Všetky spomínané miesta so svojimi aktivitami sú prejavom toho druhu životaschopnosti, ktorý vyrástol zdola, ale na úroveň, ktorá je porovnateľná s európskym prostredím - vďaka konkrétnym zanieteným ľuďom, ktorí vedia, čo chcú.
