. Zvažovali vtedy možnosti a výhody veľkej a silnej organizácie. Po čase opäť stáli pred rozhodnutím ako ďalej a ... rozdelili sa.
Odborový výbor hodnotiaci prácu svojich funkcionárov vyslovil nedôveru predsedovi dielenského výboru zo Závodu 4 v Chemlone, Michalovi Kováčovi. Následne navrhli ukončiť jeho činnosť plateného predsedu. Okolnosti sú však takpovediac dodnes nejasné a čudné. Spomeniem iba jednu. Na konferencii, na ktorej sa o vyslovení nedôvery M. Kováčovi malo hlasovať, ostalo iba dvadsať percent zamestnancov.
O osude M. Kováča sa však rozhodovalo viackrát. Bolo to na zasadnutiach závodného výboru, ale aj na predsedníctve OZ Chémia SR. Základným problémom bola skutočnosť, že odborový výbor rozhodol o ukončení činnosti plateného funkcionára. Žiada sa povedať, že dielenská organizácia odborov v Závode 4 má viac ako 650 členov. Odborári na svojho predsedu M. Kováča však nedajú dopustiť a rozhodnutie odborového výboru nechcú akceptovať. Konferencia odborov v Závode 4 celú záležitosť v súvislosti s odvolaním M. Kováča považuje za hrubú urážku všetkých odborárov, diskrimináciu dielenskej organizácie a požaduje zrušiť príslušné rozhodnutie v súvislosti s uvoľnením predsedu M. Kováča. Konferencia odborov Závodu 4 okrem toho žiada OV Chemlon /Chemes o zvolanie konferencie k vnútroodborovej problematike. O tomto stanovisku je písomnou formou informovaný aj Alojz Engliš, prezident KOZ SR, ako aj ďalší zainteresovaní.
M. Kováč, ktorý celú kauzu podstúpil postupne okresnému, potom Krajskému súdu v Košiciach, vyhlásil protestnú hladovku zameranú proti hrubému porušeniu stanov OZ Chémia. Chcel tým upozorniť, že jeho prípad je názorným príkladom výsmechu demokratických princípov, ku ktorým sa OZ Chémia SR hlási.
# Pred budovou Krajského súdu v Košiciach 3. júla som stretol M. Kováča. Pýtam sa: Ako sa to skončilo na Krajskom súde?
"Hľadanie spravodlivosti na Slovensku je čoraz ťažšie. Byrokracia horšia ako za čias komunistov, nepochopenie a úplatkárstvo začínajú rozprestierať svoje chápadlá. Spravodlivosť je skutočne slepá. Ani na Krajskom súde som si ju nevydobyl..."
Iný na mieste M. Kováča by celý boj s veternými mlynmi vzdal a podľahol apatii ako väčšina sklamaných a znechutených občanov. Tento odborár je však z tvrdého kameňa. Po ukončení hladovky stratil na hmotnosti päť kilogramov, ale na bojovnosti za pravdu neubudol ani máčik. Sťažuje sa na konferencii odborových zväzov SR, píše premiérovi vlády SR a Odborovému zväzu chémie SR. Akoby na stenu hrach hádzal. Podáva sťažnosť na všetky stupne justície. O svojom konaní informuje Odborový výbor ZO odborov a. s. Chemlon, ako aj a. s. Chemes v Humennom. Jeho ďalšie sťažnosti sú adresované ministerstvu práce a sociálnych vecí, Správe služieb zamestnanosti a Oddeleniu kontroly v Bratislave. 9. júla svoju opätovnú sťažnosť adresuje Snemu KOZ SR formou otvoreného listu. Žiada o realizáciu kontroly v ZO odborov pri a. s. Chemlon v Humennom. Upozorňuje, že ani bývalé ROH sa v minulosti nedopúšťalo toľkých a takých podrazov. O tom všetkom existujú písomné dokumenty.
Pred dvoma dňami v Humennom som sa znova stretol s M. Kováčom. Povedal: "Celú záležitosť postupujem Najvyššiemu súdu SR. V týchto dňoch pripravujem list adresovaný do Štrasburgu na ES pre ľudské práva."
