BRATISLAVA (SME - PETER FUKATSCH) - Pre Jozefa Pribilinca, najúspešnejšieho slovenského atléta histórie, je dnes paradoxne "športoviskom" kreslo. Pre rodáka z Kopernice v Kremnických vrchoch (nar. 7.6.1960), ktorý ročne nachodil tisícky kilometrov až dopochodoval v septembri 1988 v ďalekom kórejskom Soule k zlatej olympijskej medaile na 20-kilometrovej trati, zmena o 180 stupňov. Má poslanec NR SR za Stranu demokratickej ľavice čas spomínať na olympiádu, dve strieborné medaily z MS (Helsinki `83 a Rím `87), európske prvenstvo zo Stuttgartu `86? Muž činu, ktorý nechcel poznať nič iné ako vedúcu pozíciu, sa priznáva k nostalgii. "Zvyk na štýl konzumenta športu nie je ľahký, času však málo. Prirodzene, veľké okamihy z pamäte nevymiznú. Predovšetkým nie olympijské hry, lebo atmosféra najväčšieho športového sviatku mi vyhovovala. Ona má však dve stránky. Môže človeka vyburcovať k nadstopercentnému výkonu, ale môže v túžobnom očakávaní aj zlomiť. Na moskovskej olympiáde sa mi ako neskúsenému zajacovi stalo to druhé, hoci svoje zohrala aj neuveriteľná horúčava. Aj v Soule som mal veľa práce sám so sebou. Neviem to lepšie prirovnať. Cítil som sa ako pripútaný k reťazi, už - už, aby zaznel výstrel a pustili ma na trať." Vaša dnešná práca a vtedajšia sú nepodobné ako noc a deň, ako ste sa prispôsobili? "Každá práca má základ v dôslednosti, zodpovednosti. Za všetkým je veľa práce. V tom je každá činnosť rovnaká, a ja sa priznávam, nikdy som neznášal byť v pozadí. Zo všetkej veľkej roboty vznikne vždy iba maličká špička." Váš tréner Juraj Benčík veľmi často pripomína - ak by mali súčasní chodci Jozefove srdce, túžbu vyhrávať, onen zvláštny druh sebavedomia byť prvý vždy, všade, za každých okolností, vraj by ste mali úspešnejších nasledovníkov... "To skutočne nechcem komentovať," odvetil olympijský víťaz rečou poslanca. Čaká vás olympiáda pri obrazovke, komu budete držať špeciálne palce? "Všetkým. Myslím si, že aj naši reprezentanti majú šance," stručne začal J. Pribilinec. Sú atléti vo vašej priazni a šanciach preferovaní? "Nikoho neuprednostňujem, ale atletike, prirodzene, najlepšie rozumiem, aj ju najpodrobnejšie sledujem. Ak pomôže pánbožko i nejaký ten svätý, mohol by Igor Kollár mieriť dosť vysoko," naznačil trochu tajomne soulský olympijský víťaz. Týkalo sa ono "no comment" o bojovnom srdci azda práve tohto chodca? "Čo mám na to povedať, no comment, nie som priamo v obraze a pri príprave. Na druhej strane sa mi zdá, že dozrieva Igor Kováč. Jemu pripisujem dosť veľké šance, možno aj medailové. Prekážky sú zradná disciplína a Igor Kováč začína na mňa pôsobiť ako vyrovnaný a cieľavedomý športovec." Pozriete si v televízii aj iný šport? "Mám rád hry, hoci futbal ma tentoraz pravdepodobne nezaujme. Basketbal však určite a zvedavý som na baseball. Ukážky ma zaujali." Ste vášnivý poľovník, čím vás môžu upútať strelecké preteky? "Ak ukážu detaily zbraní, to bude paráda. Som zvedavý, ako si strelci poradia s extrémnymi teplotami a vlhkosťou. Celodenné sústredenie, niekedy i niekoľkodňové pri športe, ktorý vyžaduje absolútnu vyrovnanosť, pohodu, bude nesmiernym umením."