Náš prestupový poriadok vo vodnom póle je špecifický. "Prestup z klubu do klubu je možný prakticky každý deň," udrel klinček po hlavičke riaditeľ Slovenského zväzu vodného póla Štefan Bottlik. Na Slovensku je to proste tak! Inak povedané: neexistuje fixný prestupový termín, a preto sa aj v prebiehajúcom ročníku stávali prípady, že nejeden hráč zmenil farbu čiapočky prakticky z večera do rána a čo je najkurióznejšie - nastúpil aj proti svojmu materskému klubu! "Naše vodnopólové hnutie, zastúpené oddielmi, si to odsúhlasilo, ale záznamy neklamú. Za boli všetky kluby s výnimkou košickej Slávie..." Teraz sa síce všetky "postihnuté" mužstvá bránia, že spomínaný návrh, ktorý má málo spoločné s etikou, lebo je založený na neetických pravidlách, ani nevideli, no zväzoví funkcionári sa riadili heslom, že kto mlčí, ten svedčí. Oheň na streche vyvolali najmä dve hosťovania (Poláčika a Veszelitsa), pretože väčšina hnutia nedomyslela návrh a mylne sa nazdávala, že "kocúrkovské šachy" budú platiť len pre kategóriu hosťovačiek v doraste... Spomínané prekvapujúce zmeny pôsobenia - hoci len na jeden-dva zápasy - však rozčerili hladinu v slovenských bazénoch, a tak sa nemožno čudovať, že kde-kto sa môže len smiať popod fúzy! V tejto súvislosti išiel Š. Bottlik pred časom vo svojich prognózach neblahého a nešťastného poriadku dokonca tak ďaleko, že s ironickým podtónom sa snažil zriadiť podporný fond, ktorý by v našich podmienkach v jedinej sezóne vystriedal všetky kluby. Tejto absurdite však v podstate veľa nebráni. Že za ňou treba dať čím skôr bodku, to už by malo byť po čerstvých skúsenostiach každému nad slnko jasnejšie! O taký zápis v Guinnessovej knihe predsa nestojíme...