"... dokonalá červeň vlčieho maku/ je taká opadavá..." napísal v roku 1978 Igor Hudcovič, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov strednej generácie výtvarníkov, do formovania ktorých tak v zmysle ich umeleckého programu, ako aj ľudského bytia zasiahli svojou atmosférou 60-te roky. V tom čase bol Igor Hudcovič študentom Rudolfa Filu na SŠUP v Bratislave. Tu sú jedny z koreňov jeho neskoršej výrazne filozofickej a meditatívnej orientácie. Jeho začiatky sú spojené s oblasťou užitej grafiky a umeleckého plagátu. Je to zároveň obdobie hľadania. Témy i seba samého. Popri výtvarnej tvorbe píše krehkú poéziu o človeku, o zmysle života, "o zázračnom prepojení ľudského, prírodného a božského princípu sveta," hovorí komisárka jeho košickej výstavy Alena Vrbanová a dodáva: "Je to poézia bolestná obzvlášť od chvíle, keď prichádza poznanie najvážnejšie - poznanie ohrozenia, limitovanosti a konečnosti vlastného bytia urýchlené vážnou nemocou. Napriek tomu to nie je poézia pesimistická. Pesimistom v tvorbe nikdy nebol," a jeho manželka pripája: "Ani v živote..." Desať rokov dostal od Stvoriteľa na to, aby sa pokúsil vysloviť všetko ľudské v ňom ukryté. Desať rokov (1985-95) sa intenzívne venoval voľnej tvorbe - maľbe a kresbe. "V tomto období sa v jeho tvorbe prelínajú dve základné línie moderného umenia," vysvetľuje Alena Vrbanová, "figurácia a abstrakcia. Pracuje so symbolmi kríža, kocky, gule - základných modelov skladby a poriadku sveta. Do týchto štruktúr vkladá sporadicky náznaky figúry ako vždy prítomného, krehkého ľudského údelu... Neodvrátil sa od ľudí, len od "iného" pohľadu na život, od ich hektického krúženia bytím, chcel vydať maximum pozitívnej energie..." Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach vystavuje tvorbu Igora Hudcoviča vo svojich priestoroch na Alžbetinej 20 do 1. septembra. Je to vôbec prvá autorova výstava organizovaná od jeho smrti (1995). Ale Hudcovič in memoriam oslovuje ešte naliehavejšie: "Je zbytočné / si čas/ do hrobu so sebou vziať/ a myslieť na vinu zrodenia/ zmodzgovatieš/ čo si/ to si/ pondelok-nedeľa/ si čas/ naruby/ guľa hodená do krajiny/ Si čosi/ čo sa/ vkráda".