Štvrtok, 15. apríl, 2021 | Meniny má FedorKrížovkyKrížovky

Z pamätí lúky medzi Šľuchlou a Čiernou horou na dohľad od Šivca

Tisícročia pred tým, než ma vyklčovali, razil si v tiesňavách podo mnou riečište dravý Hornád. Len zriedka tu lovil pračlovek, odtiaľ sa vracali znechutení rímski jazdci z neúspešných hliadok na hostinnejší rovninatý juh a Tatári obracali koníky, keď ...

Tisícročia pred tým, než ma vyklčovali, razil si v tiesňavách podo mnou riečište dravý Hornád. Len zriedka tu lovil pračlovek, odtiaľ sa vracali znechutení rímski jazdci z neúspešných hliadok na hostinnejší rovninatý juh a Tatári obracali koníky, keď tu nenašli usadlíkov, len prales. Potom prišli haviari z ďaleka, vyrúbali horu, vyložili ňou vyrúbané sloje, na klčovisku rástli zemiaky a ovos a dole na skúpej naplavenine Hornádu pomenovali i svoje osady Košickými Hámrami a Rolovou hutou. Dnešné generácie v Košiciach a mnohých ďalších mestách šliapu po liatinových príklopoch kanálov, nad ktorými cedili pot tí, čo si sem občas do grófskeho prišli po srnku alebo zajačika. Pred sto rokmi prišli baráberi z Talianska a prerazili tunel pre košicko-bohumínsku. Na mojom okraji ostala po nich razená studnička s najčírejšou vodou široko-ďaleko. A možno i čarovnou mocou, lebo v domci Kaľavských, čo si postavil na mieste po baráberských chatrčiach, sa narodilo 11 detí... Tie si už pamätajú, ako sa vzduli vody Hornádu nad priehradou v Ružíne a do dvadsiatich metrov pod svoju hladinu pohrúžili navždy Košické Hámre a Rolovu hutu. Zo mňa sa stala plážová lúka. Ešte ju pravidelne kosili a Margecančania a Jaklovčania, ktorí majú ku mne najbližšie, spomínali na mojich krajoch, tam, kde ma olizovali vlnky, najčastejšie názov - Havaj. To ma vtedy najviac boleli kríže. Ešte tých blízkych, i rybárov, by som bola zniesla, i občasný tábor českých skautov, ale keď sa na mňa v lete vyrútili ťažké výletné obývacie autá až z Holandska a cisterny požiarnikov od Prešova, Levoče a Spišskej Novej Vsi na pravidelné cvičenia, verte, že som mala čo robiť, aby som sa cez jeseň, zimu a jar pozviechala. Najvernejší mi zostával vyslúžený železničiar. Postavil si z podvozka odrezaný vyradený vagón, obkrúžil ho vysadenými briezkami a borovicami a keď sa nepiplal vo svojom, staral sa o mňa. Zmajstroval stolčeky a lavice, kameňmi ohradil ohniská, upravil prístup k vode, vyložil staré sudy na odpadky, ba postavil i skákací mostík, aby sa mohli mládenci predviesť. Niektorí sa len predvádzali, no vždy sa našli i takí, čo potrebovali drevo na ohnisko práve z lavičky alebo stolíka... Starký opravoval, nahrádzal - až umrel. Stratilo sa biele krídlo plachetnice, ktorou brázdil v prodvečernom vánku zrkadlovú hladinu od mosta na Gelnicu až po táborisko hydinárov, prestali za ním chodiť chlapčiská, ktorým ochotne a zadarmo požičiaval kajaky a kanoe. Už nevyrazí so záchrannými pásmi a ohákovaným bidlom, aby pomohol, keď sa niekto topí. Viacerých zachránil, jedného však vytiahol až po týždni. Sedem dní vtedy čakal na brehu otec mládenca celý v čiernom a s tvrdým klobúkom na hlave, kým ho ľadová voda vypustila zo štrnásťmetrovej hĺbky. Na vine bol alkohol. Teraz ho možno dostať k pivu v búdke, ktorú si postavili dvaja mladí podnikavci pod železničným násypom. Natiahli i kábel s elektrinou, aby mohli organizovať hlučné bengálske noci, čo nedajú spať ani chatárom na druhom brehu dvesto metrov cez hladinu. Splanírovali zo mňa kúsok na volejbalové ihrisko, vysypali antukou a doviezli i jemný štrk z vápenky, aby sa dalo vychádzať z vody bez zablatenia. Prostredie pre tých, čo mali radi pokoj s udicou i posedenie nad ohníkom s krígľom v ruke, začína chytať druhý dych a robí mi to dobre, ak je ľuďom v mojom trávnatom náručí príjemne. Len som vraj opäť zmenila majiteľa. Obec ma predala jednému zo svojich - nezamestnaných. Neviem, čo má v úmysle, keď sa sem na mňa občas príde pozrieť zo svojho nového prepychového auta. Rada by som poslúžila ľuďom ako doteraz, ale voľky-nevoľky načúvam ich obavám. Vraj keď ma po pár rokoch predá cudzím, zalejú ma betónom...

Skryť Vypnúť reklamu

Do duše lúky nazrel

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  2. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  3. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  4. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  5. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  6. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  7. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  2. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  3. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  4. Lesné plody - Sila zo samotného srdca prírody
  5. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  6. Slovník investora 05: Obchodovanie na burze
  7. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  8. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  10. Goji: bobule šťastia pomáhajú proti depresii
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 912
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 20 250
  3. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 17 426
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 15 379
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 11 856
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 9 439
  7. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 685
  8. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 305
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 789
  10. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať 6 789
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu