Medzi Tornaľou a Veľkými Kapušanmi sa tiahne pomyselná čiara, ktorá rozdeľuje aj spája. Rozdeľuje hranicou dva štáty, spája dve mestá na juhovýchode Slovenska, ktoré pamätníkom vzdali hold 1100-mu výročiu príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Medzi nimi pozdĺž hranice žijú naši spoluobčania, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti a chcú žiť v pokoji u nás. Nepoznajú špecifiká národnostných menšín, nesledujú politiku, neštudujú práva minorít, nečítali slovensko-maďarskú zmluvu o priateľstve a spolupráci, nepočuli o budapeštianskej konferencii Maďarsko a Maďari žijúci za hranicami, nevedia nič o autonómii a nepovažujú sa za Felvidék. Hovoria po maďarsky a ich deti tiež, slovenčinu lámu a iné cudzie jazyky zväčša neovládajú. Často nadávajú na drahotu v Maďarsku a zlý signál STV. Milujú svoje roličky, políčka, tekvicu, gazdovstvo a víno. Na západe je kyslejšie, na východe sladšie. Okolo Tornale réva pučí zo sopečnej pôdy, pri Kapušanoch z tokajčiny. Nečítajú noviny a počúvajú Kossuth rádio. V jednej malej obci v tomto priestore pred časom zdvorilo vypoklonkovali partiu z okresného Csemadoku - "Nemáte vy čo nadávať na Tótov!" Mierumilovní, pracovití ľudia, trochu uzavretí do seba, trochu staromilskí, menej dôverčiví ako Slováci. Chcú si zarobiť a vychovať ratolesti tak, ako sa patrí. Nepotrebujú autonómiu, pretože sú slobodní. Južných susedov sa neobávajú, veď aj oni chcú do Európy a tam rozhádaných či nenásytných nafúkancov netreba. Primátor Veľkých Kapušian T. Bodnár je pyšný na svojich tolerantných občanov, jeho kolega v Tornali A. Swartz sa teší z priateľského spolunažívania svojich ľudí. A na hraničnej čiare vládne pokoj. Naši financi hovoria s miestnymi po maďarsky a oni zas lámu slovenčinu na jedinú tému - príjemnú službu a pekný deň! Chodím často do tých končín, preto viem, páni politici, že je to tak.