Sedeli a pili. Vycivení päťdesiatnici vyzerajúci na pokročilých sedemdesiat, zaživa mumifikovaní magnezitovým prachom zvnútra i zvonku, progresívne nastupujúce plešiny len chabo kompenzované pozostatkami kedysi šviháckych starokošických fúzikov. Ani jeden z dvojice nepatril ku krčmovým typom, takíto sa vyberajú do spoločnosti len na sobáš či na krstiny. Alebo na kar. Po druhej runde dymili ako magnezitka. Teda tak, ako dymila donedávna, lebo práve o nej a o kare na jej počesť išla reč. Nenadávali, nehádali sa. Dojímalo, ako sa navzájom utešujú. Nesluší sa načúvať, ale nedalo sa zapchať si uši nad ich argumentáciou. Bola z vlastnej hlavy, alebo sa zo zúfalstva dali balamutiť? "Do roka fárame," hovorí prvý. "Treba baňu prehĺbiť - v 500 až 800 metroch je zásob na desaťtisíc rokov," prisviedča druhý. "No, na desaťtisíc nie, ale na sto určite," krotí prvý druhého.
"Však je to jedno, čo sa staráš, nebolo zle a my už máme svoje zaistené," rýpe optimista. "My dvaja áno a ešte niekoľkí, ale čo bude s ostatnými?" schladzuje skeptik. Optimista hudie svoje: "Ja som šťastný, že ešte idem zajtra pomáhať - do likvidácie a na inventúry." "Nakoniec rozhodne parlament a vláda," uzavrie skeptik a obaja zmĺknu. Neveriaco, sklamane. Navidomoči sa im nechce rozvíjať tému, ktorá rozhorčila stovky ich mladších spolupracovníkov zmietajúcich sa v neistote. Dvojice sviatočných pijanov sa to netýka...
"A vieš, že neviem spať?" opäť začína ten rýpavejší. "Daj si ešte kávu, upokojí ťa," radí ten rozvážnejší. "Neupokojí..." Voľačo sa zalesklo v očiach sčervenetých tentoraz nielen od večného prachu. Slzy? Nesluší sa pozerať, keď už tak nevychovane načúvam. Napili sa - dali bodku. Vstávajú, odchádzajú. "Moja mi dnes ani nevynadá. Povie, synku, mal si za čo a máš aj prečo," povie jeden z nich a druhý prikývne. Po prvý raz za večer sa zhodli. Z prepchatého popolníka sa vinie úzky prúžok dymu z poslednej nedofajčenej cigarety. Nad budúcnosťou väčšiny robotníkov starej košickej magnezitky i bane sú chmáry neistoty čoraz hrozivejšie. Napriek tomu, že komíny dodymili... Alebo práve preto?
