HAAG (ČTK) - Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý rieši rozpory medzi štátmi, vo štvrtok vyhlásil, že je v jeho jurisdikcii zaoberať sa kauzou genocídy, z ktorej bosniansky súd žaluje Srbsko, a že príslušná žiadosť Bosny je prípustná. Agentúra Reuter k tomu dodala, že súd rozhodnutím otvoril cestu k začatiu "plnohodnotného" pojednávania o tom, či to bol Belehrad, ktorý stál ako hnacia sila za 44-mesačným vojnovým konfliktom v Bosne a Hercegovine, v ktorom podľa odhadov zahynulo alebo je nezvestných asi
200 000 ľudí. Bosna na najprestížnejšej svetovej súdnej inštancii žaluje Srbsko a viní ho z porušenia Medzinárodnej dohody o zabránení a trestaní zločinov genocídy, ktorá bola prijatá v roku 1948 v Paríži. Belehrad sa podľa Sarajeva podieľal na genocíde a vojnových zločinoch, ktorých cieľom bolo vyhladiť populáciu a kultúru moslimskej väčšiny v Bosne a Hercegovine, a viedol vojnu proti bosnianskej, prevažne moslimskej vláde prostredníctvom síl bosnianskych Srbov. Tieto sily sú obvinené zo spáchania zverstiev, vrátane bitia, mučenia, znásilňovania a masových vrážd nesrbského obyvateľstva. Pri predbežnom pojednávaní v Haagu, ktoré sa konalo v apríli, Srbsko charakterizovalo štvorročný konflikt v Bosne celkom jednoznačne ako občiansku vojnu medzi etnickými Srbmi, Moslimami a Chorvátmi. Zdôraznilo, že do nej nebolo zapojené a že nie je zodpovedné za žiadnu genocídu. Srbsko rovnako vyhlásilo, že nemalo žiadnu kontrolu nad silami bosnianskych Srbov na územiach, kde operovali. Srbsko zároveň vyzvalo medzinárodný súdny dvor, aby kauzu odmietol, a vznieslo množstvo predbežných námietok. Mimo iného srbské orgány uviedli, že Bosna v čase, keď žiadosť podala, nebola žiadnym suverénnym štátom, a taktiež nemôže byť stranou, na ktorú sa dohoda o genocíde vzťahuje. Bosna podala žiadosť v marci 1993.
