Najnovší zatykač Medzinárodného súdneho tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii na prezidenta Republiky srbskej v Bosne Radovana Karadžiča a bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča bude rozoslaný všetkým štátom a Interpolu. Dostanú ho aj vojská IFOR, ktoré dozerajú na plnenie daytonskej mierovej dohody. Nič to však nemení na skutočnosti, že ide len o ďalší formálny právny krok, ktorý sotva ovplyvní zatknutie oboch a ich umiestnenie do vyšetrovacej cely v Haagu, kde už sedia niektorí menej významní vojnoví zločinci. Zatykač má v deň výročia dobytia moslimskej enklávy Srebrenica skôr úlohu upozorniť svetovú verejnosť na fakt, že obaja obvinení vodcovia sú stále na slobode. Podčiarkuje variant zadržania oboch v prípade, že opustia územie RS, samozrejme, boli by blázni, keby tak urobili. Na fakte, že sily IFOR nemajú povinnosť oboch podozrivých vyhľadať, sa nič nemení.
Istý záujem vzbudzuje ďalší posun v kritickom pohľade na podiel Belehradu na nepolapiteľnosti Karadžiča a Mladiča. Nový medzinárodný zatykač doručia i Juhoslovanskej zväzovej republike, a práve na jej území sa pred časom aspoň jeden z oboch hľadaných verejne voľne pohyboval. Srbský prezident Slobodan Miloševič síce vyhlasuje, že je za odchod Karadžiča z politického života - ani to sa, ako je známe, dosiaľ neudialo - jeho slová však nemajú pokračovanie v činoch. Navyše podľa posledných informácií jemu samotnému hrozí podobná obžaloba ako Karadžičovi a Mladičovi - práve Miloševič predsa odštartoval ťaženie Srbov za snom o Veľkom Srbsku, bolo by teda čudné, ak by nemusel čeliť obžalobe. Skutočné zodpovedanie sa Miloševiča pred súdom je však ešte menej pravdepodobné ako uväznenie Karadžiča a Mladiča. Čas ešte nedozrel - uvidíme, či medzinárodné spoločenstvo, ktoré nedokázalo vojnu na Balkáne v zárodku prekaziť, dokáže aspoň "zariadiť" tresty pre vinníkov.
