svojho najlepšieho priateľa, bývalého siskára Oskara F. Včera, deň pred Róbertovým pohrebom, bol kríž zvalený pod betónovým múrikom, o ktorý bol prichytený štyrmi skrutkami. Z múru boli vytrhnuté kovové "hmoždinky", kríž bol zhodený do zrázu pod ním a svojou vrchnou časťou sa zachytával o korunu priľahlého stromu. Bolo evidentné, že pád nespôsobil silný vietor, ktorý na nábreží Dunaja polámal stromy, ale obyčajné ľudské násilie. Pri zvalenom kríži sa kde-tu zastavili ojedinelí chodci a zvedavci. "Kríž zhodil ten, ktorému nedalo spávať, že tu stojí, a ktorý sa v noci budil zo zlého sna," povedal jeden z prítomných. "Zajtra, v deň pohrebu, ten kríž musí stáť. Ešte dnes ho dám naspäť pripevniť a prinesiem sem veľkú kyticu pekných kvetov," dodal a odniesol si so sebou jednu z vytrhnutých skrutiek, aby mohol dať vyrobiť štyri nové rovnakej šírky, ale niekoľkonásobne dlhšie.