. "Už Lenin povedal..." bola tá čarovaná veta, ktorá pomáhala tomu, aby dielko bolo nedotknuteľné. A tak ako človek odmietajúci kritiku stráca súdnosť, každá vedná disciplína bez kritiky stagnuje. Aby sme sa vyznali v mori myšlienok a bludov, musíme neprestajne selektovať a kritizovať." A práve k tomu nám má pomôcť časopis Kritika a Kontext, ktorý bude vychádzať štyrikrát do roka. Jeho poslaním je v každom čísle zmapovať kontext štyroch-piatich vybraných kníh zo sociálnych a humanitných vied, vydaných v zahraničí za posledných päťdesiat rokov a z rôznych dôvodov preložených do slovenčiny alebo češtiny až po roku 1989. Ako nám na začiatku rozhovoru povedal jeho šéfredaktor Samuel Abrahám: "Kritika a Kontext nám má pomôcť orientovať sa v smršti titulov, mien a pojmov; zasadiť do kontextu, oprášiť, čo je zaprášené, upozorniť na skvosty, ale aj na množstvo síce veľkých, no často pompéznych titulov."

Prečo časopis pre kriticky mysliacich ľudí?

- Zarážala ma nevyrovnaná kvalita prekladanej zahraničnej literatúry z politológie, filozofie a sociológie - odbory, ktoré viac alebo menej poznám. Vychádzajú tu od špičkových, cez čiastočne zastaralé tituly až po úplné prepadáky. Rozmýšľal som, ako sa má čitateľ vyznať v tom množstve donedávna zakázaného ovocia. Ako a podľa akého kritéria si vyberie z kníh, keď ich má predostrené na pulte? Ako zareaguje na tie slávne mená a slávne tituly? Ako rozpozná, ktorá z nich je hodnotná?

Myslíš si, že to, že dnes nevieme správne reagovať na tú-ktorú knihu, je dôsledkom bývalého režimu?

- Už samotný fakt, že neboli štyridsať rokov dostupné knihy a časopisy, na stránkach ktorých sa vedú polemiky, vylúčilo z účasti našich odborníkov. A aj tí, ktorí sa nejakým spôsobom dostali k odbornej literatúre, nemohli konfrontovať svoje poznatky, pretože aj tých málo odborných časopisov, ktoré existovali, nepripúšťali inú ako marxistickú interpretáciu. Dnes, keď vyjde slávna knižka povedzme zo šesťdesiatych rokov, náš čitateľ nepozná, na čo presne reagovala alebo ako bola prijatá, stráca tým veľmi dôležitú súčasť každnej vednej dispiclíny - kontext. Preto bývajú niektoré knižky prijímané s prílišným rešpektom, hoci vonku sa ten istý titul môže považovať za prekonaný, aj keď zohral dôležitú rolu v dobe, keď vyšiel.

Napríklad?

- Povedzme kniha slávneho filozofa Karla Poppera Bieda historicizmu. Je to rovnako slávna kniha ako jej autor, kniha, ktorá keď vyšla, mala obrovský ohlas. Bola však napísaná cez druhú svetovú vojnu a bola tým determinovaná. Dnes jej tézy sú prekonané, nanajvýš sa berú zhovievavo, pretože ich vyslovil autor, ktorého si veľa ľudí váži za jeho neskoršie práce. A to ešte nehovorím o kritike tých, ktorí Poppera odmietajú a sú to často významní myslitelia. Navyše, Karl Popper bol typ génia, ktorý nemal problém meniť svoje názory - existuje celá kniha, ktorá poukazuje, ako si sám sebe odporuje vo svojom obrovskom opuse. Ale u nás, kde nie je známa bohatá polemika s Popperom, si čitateľ povie, je to Karl Popper, veličina a kniha Bieda historicizmu je stále uznávanou klasikou. Nechcem to bagatelizovať, ale bez znalosti kontextu je kritika, kritické myslenie omnoho ťažšie, ako keď poznáme intelektuálnu históriu knižky alebo určitej témy.

Nie je predsa len trošku povýšenecké rozdávať súdy o knižke?

- V žiadnom prípade sa nechceme tváriť, že máme patent na pravdu alebo poznáme správnu interpretáciu. Ponúkame len spektrum názorov a retrospektívne zhodnotenie kníh. Na druhej strane, hoci kriticky mysliaci človek nie je dogmatik, mysliaci si, že jeho názor je jediný pravdivý, ale nie je ani relativista, považujúci každý názor za rovnocenný. Ako píše Pascal, vieme príliš málo na to, aby sme boli dogmatici, no príliš veľa, aby sme boli skeptici. Preto práve názory odborníkov na tú-ktorú knižku sú hodnotné a nápomocné pri čítaní knihy samotnej. Pri dnešnej špecializácii a obrovskom množstve titulov je v každej vednej disciplíne takýto pomocný "kritický" aparát nevyhnutný.

Vo vašom časopise prekladáte odborné kritiky kníh z doby, keď boli vydané vonku a len nedávno preložené na Slovensku alebo v Čechách. Ako sa čitateľ dozvie, akú hodnotu má kniha dnes?

- Každá sekcia časopisu, venujúca sa určitej knihe, je uvedená článkom, ktorý si objednáme. Zatiaľ sú ich autormi moji bývalí kolegovia na univerzitách v Toronte a Ottawe, ktorí pre nás napíšu akúsi intelektuálnu históriu knihy - čo sa stalo s témou od doby, kedy prvý raz vyšla, až podnes. A tiež spomenú tituly, ktoré boli neskôr vydané na rovnakú tému a či sa neskôr objavili štúdie, ktoré recenzovanú knižku prekonali. Alebo naopak, prečo tá-ktorá kniha sa stala vo svojej disciplíne klasikou. Koncepcia nášho časopisu je teda aspoň zo začiatku osvetová - uviesť kontext kníh a ukázať, ako sa téma vyvíjala. To je jeden zámer a druhý, tiež veľmi podstatný, je prinavrátiť písanie kritík do našich končín. Preto sa snažíme osloviť slovenských a českých odborníkov, aby ku každej knižke napísali kritiku alebo svoj postreh pri jej čítaní.

Myslíš si, že u nás neexistuje tradícia písania kritík?

- Existuje dlhá tradícia písania kvalitných hudobných, filmových či divadlných kritík. Tiež literárnej kritiky, aj keď tá bola za socializmu najviac deformovaná - avšak, tak ako so všetkým: zlaté šesťdesiate roky. Kritika v sociálnych a humanitných vedách prakticky neexistovala. Komunisti predsa nemohli pripustiť, aby niekto skúmal a kritizoval dielka odobrené cenzorom a autocenzúrou oklieštené knihy. Tradícia kritiky teda chýbala, hoci kritika je základným prvkom, ktorý posúva vývoj každej vednej disciplíny.

Neplatí u nás ešte stále, že sa kritika knihy chápe ako osobný útok na autora?

- Veď práve, a to je pozostatok socializmu. Cítiš, že ešte stále aj slovo "kritizovať" má v sebe negatívny náboj. Kritika autora za to, čo napísal, mala rôzne dôsledky - za Stalina ho to mohlo stáť hlavu, za Novotného miesto, za Husáka sa mohol dostať do väzenia. Ale kritika knihy v odbornej literatúre by mala byť o obsahu a nie o tom, kto ju napísal. Samozrejme, aj na Západe sa v kritike často vybavujú osobné účty a kritiky môžu byť veľmi arogantné, no len zdrvujúca kritika, týkajúca sa obsahu knihy a nie autora, je braná vážne. Nepriamym účelom tohto časopisu je aj ukázať formu kritiky, jej vnútornú dynamiku, štruktúru, vecnosť, nezaujatosť. Aj preto sme v prvom čísle vybrali veľa kratších dobových kritík, v ktorých sú na malom priestore zhrnuté aj také kontraverzné témy, ako bolo odsúdenie fašistického zločinca Eichmanna v knihe Hannah Arendtovej Eichmann v Jeruzaleme alebo už kritiky spomínanej Popperovej knihy. Preto verím, že ak naši čitatelia uvidia takú formu kritiky, akú ponúkame my, pocítia ju ako čosi prirodzené. Teda, že aj kritizovaný autor nebude brať kritiku svojej práce osobne. A z toho potom v budúcnosti, dúfam, vyplynie pretransformovanie časopisu na kritické fórum českých a slovenských vzdelancov. Chceme prejsť z archeológie kritického myslenia do súčasnosti, teda poskytnúť našim odborníkom možnosť reagovať a zúčastňovať sa dialógu vo svojej disciplíne.

Komu je časopis adresovaný okrem odborníkov sociálnych a humanitných vied?

- Veľmi mi záleží, aby časopis čítali študenti, pretože študenti sú a priori kritickí a takýto spôsob kritiky ich môže osloviť a podnietiť k diskusii. Dokonca jeden zo sponzorov - Nadácia Pro Helvetia - si dala podmienku, že časť prvého čísla má byť za symbolickú cenu rozdaná študentom. Časopis teda nie je určený striktne len pre odborníkov v sociálnych a humanitných vedách. Mojou podmienkou je zrozumiteľnosť a dokonca, ak je v originále text obskúrny, meníme ho na straviteľný. Sľubujem si veľa aj od toho, že tradícia vzdelanosti v strednej Európe nie je tak úzkostlivo zameraná na jeden odbor, ako je to v anglosaskom prostredí. Je tu tradícia renesančného ducha, ľudia sa zaujímajú od hudby cez literatúru, filmy až po sociológiu a filozofiu, čítajú oveľa viac. Pevne verím (dúfam, že nie naivne), že západný brak sa tu neudomácni, hoci zatiaľ, zdá sa, sa mu vedie skvele. Verím, že slovenský čitateľ bude aspoň tak ostražitý, ako keď mu ponúkali "skvosty" socialistického realizmu.

Podľa čoho vyberáte knihu o ktorej pripravujete blok?

- Vyberáme knihy, o ktorých sa hovorí, ktoré vzbudili obdiv, alebo knihy, ktoré si zaslúžia viac pozornosti. A pretože sa venujeme len knihám, ktoré boli doteraz vydané na Slovensku alebo v Českej republike, náš výber je obmedzený.

Nebojíš sa, že po čase bude nedostatok zaujímavých kníh na recenziu?

- Kníh sa vydáva našťastie dosť, no aby sme predišli monotónnosti, vymyslel som dva ďalšie okruhy, ktorým sa Kritika a Kontext môže venovať. Počítam, že každé štvrté číslo bude venované myšlienkam spisovateľov alebo dramatikov, ktorí boli a sú zároveň intelektuáli, teda vyjadrujú sa k problémom spoločnosti, sveta, ktorí ovplyvňujú politické názory v spoločnosti. Na mysli mám takých autorov, ako je Kundera, Vargas-Llosa, Böll alebo Heinrich Mann. Ďalší okruh, ktorému sa bude časopis venovať, je vydávanie niektorých úvodov k odbornej literatúre. Povedzme úvod k Machiavelliho Rozpravám od B. Cricka alebo úvod k Hobbsovmu Leviathanovi od M. Oakeshotta sú eseje, ktoré brilantne poukazujú na význam toho-ktorého klasického diela pre dnešok.

V časopise uvádzate aj príspevky v češtine, je určený aj českému publiku?

- Samozrejme, že časopis bude predovšetkým pre slovenských čitateľov, ale chceme osloviť prispievateľov a čitateľov z Čiech, pretože tieto dve komunity vzdelancov si stále majú čo povedať. Bez nostalgie, ako aj bez nevraživosti. Sú to dve vyspelé komunity, ktoré si veľa vecí nepovedali, pretože na to nebol čas a často ani ochota.

Spoluvydavateľom časopisu je Všeobecný vzdelávací spolok. Kto ho tvorí?

- Koncom minulého roka ma oslovili, aby som tento spolok založil. Správnu radu tvorí docent Marcelli, profesor Riečan a ja. Ide vlastne o poskytovanie štipendií vybraným dvadsiatim študentom spoločenských a humanitných vied zo slovenských univerzít. Účelom tohto doplnkového štúdia je špičkovým študentom poskytnúť ešte čosi naviac, ako ponúkajú učebné osnovy. Teda nielen nadštandardné štipendium, ale predovšetkým konzultácie s vybraným školiteľom počas ich štúdia. Takisto dôvodom pre založenie spolku je aspoň čiastočne predísť úniku mozgov zo Slovenska, teda poskytnúť im kvalitné doplnkové štúdium a slušné štipendium. Samozrejme, študenti si môžu ísť za vzdelaním kde chcú, to je ich rozhodnutie, my sa len snažíme pomôcť tým, ktorí keď sa im ponúknu lepšie podmienky, ostanú radšej študovať na Slovensku. A študentov, ako aj ich školiteľov, budem nepretržite nabádať, aby prispievali do časopisu.