BRATISLAVA (SME - jb, ru) - Dôvody, prečo sa práve u nás zneužívanie drog posúva do takých, aj z medzinárodného pohľadu extrémne nízkych vekových kategórií, formulujú naši odborníci len veľmi opatrne. Zhodujú sa v tom, že na prelome rokov 1989 a 1990 zastihol problém drog generáciu našich detí (a nielen ich) v tomto smere absolútne neinformovanú, zraniteľnú, schopnú tým rýchlejšie podľahnúť nepoznaným lákadlám. "Po novembri 1989 sa u detí vytvárali určité postoje k rodine, životu a škole, bola to doba eufórie, potom však prišlo obdobie sklamania - a to práve v kritickom veku 15 a 16 rokov, keď by sa mládež mala oprieť o nejaké istoty. To malo za dôsledok vytváranie partií, partia zvíťazila nad školou," konštatuje MUDr. Ľubomír Gábriš, primár Centra pre liečbu drogových závislostí v Nových Zámkoch, "navyše v tom období sa zanedbala akákoľvek prevencia a vôbec tento jav, vyplavený po roku 1990, sa podcenil. Môžeme mať koľkokoľvek protidrogových programov, ak nebudeme intenzívne robiť s mládežou, môžeme čakať ďalšiu generáciu, ako je táto. Mladých nemá kto usmerniť." Podľa názoru primárky oddelenia pre deti a dorast Psychiatrickej nemocnice v Pezinku MUDr. Georgíny Hrkovej je u nás síce priemerný vek narkomanov o niečo nižší, ale pri jeho porovnávaní so Západom treba brať do úvahy, že u nich sa drogová scéna začala vyvíjať pred 30-40 rokmi. V počiatočných fázach bol aj u nich vekový priemer nižší ako teraz. MUDr. Hrková okrem toho upozorňuje, že pri podobných epidemiologických štúdiách existuje riziko odlišného systému zberu dát a vedenia evidencie v tej-ktorej krajine, čím sa nedá vylúčiť možnosť určitého skreslenia.