Paľo vypne motor a do kalendára k dátumu 4. júl zaznačí čas 18.00 h. Predpovede ostatných šoférov oznamujú čakanie 2 až 3 dni. Počas malého prieskumu smerom k colnici rátame čakateľov pred nami a pri magickom čísle 111 sa vzdávame - my azda tovar do Ruska ani nedovezieme. V tomto okamihu však pomáha denník SME a naše prvé informácie publikované v sobotu. S prosbou na českých colníkov a policajtov spomíname naše noviny, prisľúbia, že nás uprednostnia, no naďalej stojíme na mieste. Želanie sa však čoskoro stáva realitou a my predbiehame dlhočizného hada bez problémov, iba jeden vodič sa na nás zaženie s plechovkou od piva. Ani sa nehneváme, vieme, že naše predbiehanie nie je celkom fér. Informovaní priaznivci SME nás navigujú na čelo kolóny, vari za to nebudú mať "prúšvih" u svojich nadriadených. Ušetrili sme desiatky hodín a pred polnocou sa dostávame na územie Poľska. Hranice však nemajú konca: Poľsko za nami, Bielorusko pred nami. Hoci už onedlho bude po sobote, colníci veselo búchajú pečiatkami, a my ešte nevieme, či si dnes budeme môcť konečne zaveliť: Vperjód!