V deň druhého kola ruských prezidentských volieb, v deň, keď si aj francúzska tlač s netajeným obdivom povšimla, že i ďaleké Mongolsko dalo vo svojich volebných urnách prednosť demokracii pred komunistickou červenou nostalgiou, v rovnaký deň - 3. júla - na rovnakej strane Baudoin Bollaert, zvláštny spravodajca parížskeho provládneho konzervatívneho denníka Le Figaro síce nepriamo, ale o to úprimnejšie ďakuje Slovensku za to, že dalo dnešnej Európskej únii jedinečnú príležitosť dokázať svoju spoločnú politickú existenciu, a to práve vo chvíli, keď je reforma jej vnútorných inštitúcií aj následkom aféry "britských šialených kráv" vystavená tvrdým polemikám a vnútornej nejednote.
Európa existuje, konštatuje Le Figaro, ktoré pod titulom Francúzsko-nemecká iniciatíva v Bratislave informuje o spoločnej návšteve ministrov Michela Barniera a Wernera Hoyera u slovenského premiéra Vladimíra Mečiara, ktorej atmosféru klasifikuje aj autor článku ako napätú.
Slovensko je vôbec zvláštna krajina, jej dobré hospodárske i sociálne výsledky prekvapili svet, ale videné politicky, jeho dnešná atmosféra "studenej občianskej vojny" je úplne nezlučiteľná s nahlas vyjadrovanou vôľou toho istého Slovenska vstúpiť do EÚ. Parížsky článok namiesto dôkazov cituje jednak nemenovaného západného diplomata - "na Slovensku staré zvyky z komunistických čias v mnohých hlavách pretrvávajú" -, jednak Milana Kňažka - "sila Vladimíra Mečiara spočíva v tom, že vyvoláva hrozby len preto, aby nakoniec vyzeral ako nevyhnutný záchranca".
O samotnom rozhovore slovenského premiéra s dvoma európskymi ministrami Le Figaro píše: "Ich úmysel bol jasný. Pre vstup Slovenska do EÚ nestačí iba prijať jej pravidlá, ide predovšetkým o to, aby tu predtým demokratický život mohol zapustiť svoje korene!"
Vladimír Mečiar je v rekonvalescencii po tvrdej depresii, domnieva sa parížsky denník, ktorý zároveň kon-štatuje, že i slovenský premiér obidvom európskym poslom povedal, že Slovensko na svoj vstup do EÚ či do NATO potrebuje predovšetkým čas, hovoril o perspektíve rokov 2000 až 2010. Ministri Hoyer i Barnier to vzali na vedomie a Le Figaro na záver podčiarkuje, že šlo o prvú spoločnú európsku - francúzsko-nemeckú - iniciatívu. Tá budúca má byť na programe podľa parížskeho denníka mimo Európy.
Varovná zostáva nielen napätá atmosféra rozhovorov, ale predovšetkým presvedčenie francúzskej verejnej mienky, že - povedané obrazne - v európskom rybníku okrem spokojného húfu demokratických kačíc plávajú stále dve škaredé kačiatka Rumunsko a Slovensko. Ich politické perie, ako píše Baudoin Bollaert, najlepšie vyjadruje fakt, že zahraničných hostí v Bratislave je poriedko.
A tak Francúzsko dúfa, že prispeje k spojeniu Slovenska so svetom, keď nie politicky, tak aspoň technicky. Podľa názoru slovenského premiéra má totiž Francúzsko veľkú šancu získať na Slovensku trh prenosných telefónov. Potom sa i slobode dá zatelefonovať.
